
Na začiatok treba pripomenúť, že Chrome je program vo vývoji, a momentálne sa nachádza v beta verzií. Avšak ako dlho sa bude nachádzať v beta verzií, nevie nikdo povedať, lebo napríklad služba Gmail sa nachádza v betaverzií od jej vzniku, až poteraz (všimnite si nápis Beta, pod logom Gmail).
Inštalácia
Inštalácia je netypickáformou downloadera. Čiže si stiahnete program, ktorý vám stiahneprogram, ktorý chcete inštalovať, pričom váš jediný zdrojinformácie je progress bar, ktorý vám ani nepovie čo odkiaľ kamsťahuje. Myslím si, že je dosť „drzé“, ak programuživateľovi ani neponúkne vybrať možnosť cieľ inštalácie. Naviacinštalátor ani neoznámi kam a koľko MB kde nainštaloval.
Súhlasíte spodmienkami?
Po sprístupnenítohto browseru na trh sa naň vrhli nielen bežný uživatelia, ale iprávnici, ktorý mali zamierené na licenčné podmienky. Už vprvých hodinách sa objavili názory, že Google si vyhradzuje právomodifikovať, filtrovať, použiť všetku komunikáciu, ktorúuskutočníte stýmto browserom. Tieto názory sa ukázali akoopodstatnené a Google ich vysvetlil chybou pri zostavovanílicencie. Sporné body majúbyť z licencie čoskoroodstránené.
Revolučný interface ?
Ak by sme sa na interfacepozerali len z hladiska ovládania, nejde o žiadnurevolúciu. Je to kríženec uživateľského rozhrania InternetExplorer a Firefoxu. Novinkou sú akurát záložky, ktoré súumiestnené v hornej lište, čo celkovo šetrí miesto. Interface jerobený tak, aby čo najväčšiu plochu zaberala stránka. Tomotucielu sa podriadila i status lišta, ktorá v dolnej časti častibrowsera absentuje. Čiže môžeme konštatovať, že o žiadnurevolúciu vtomto prípade nejde. Za revolúciu možme považovaťsamotné použitie tabov, ktoré sa objavilo už mnoho rokov dozadu(som sa snimi stretol prvý krát pri Mozille, predchodcoviFirefoxu), ale nie ich umiestnenie do hornej časti. Propagovanévychytávky, ako napríklad možnosť meniť veľkosť textareas,štartovacia stránka, alebo možnosť preniesť tab do nového okna,ako i možnosť „bezpečného“ módu, sa tu už objavili a súsúčasťou viacerých prehľadávačov.
Funkcionalita
Googlechrome je len Beta vývojová verzia, čo značí, že vylepšeniafunkcionality sa ešte môžeme dočkať. Najviac asi chýba možnosťpridania rozširovacích modulov, ako i absencia priblíženiastránky (implementovaný je lenjednodchý text zoom),rss, nastavenie strany pred tlačov, lepšiaspráva záložiek, ako i úprava uživateľského povrchu. Možnostinastavenia sú značne chudobné. V porovnaní s inými browsermi (ato hlavne vďaka absencí rozšírení), sú možnosti Chrome dostmalé.
Jechrome Spybot? (program, ktorý vássleduje)
Odpoveď je zatiaľ NIE.Čo sa vlastne posiela Chrome do Google?
používateľskéštatistiky a správy o zlyhaní programu – možno vypnúť.
pri zadaní neplatnejURL, sa URL adresa odošle na google, aby google mohol ponúknuťalternatívnu stránku – možno vypnúť.
pri zadávaní adresydo URL pola, alebo do vyhladávacieho pola, sa informácie posielajúna google, aby tento mohol ponúknuť návrhy pre vyhladávanie– možno vypnúť.
Chrome kontrolujeaktualizácie každých 50 minút – nemožno vypnúť, aninastaviť.
Nezistilo sa, že okremtýchto informácií posiela prehliadač i ešte niečo iné. Naoplátku automaticky príjma listinu čiernych stránok. Nakoľkouživateľ môže funkcie zasielania informácí vypnút, nemožnoChrome považovať za Spybot, ktorý by bez vedomia uživateľa,odosielal informácie ďalšej strane.
Je chrome Google Adbot? (program šíriaci reklamu)
V Chrome nájdeme odkazy naGoogle takmer všade. Vo vyhľadávaní, na prvej stránke, pri zadaní zlejadresy. Avšak tak prvá stránka, ako aj vyhľadávanie a zobrazenie Googlepri zlej stránke sa dá zmeniť /vypnúť". Je vysoko pravdepodobné, že Chrome sa postupne prepojí so službami Google, ako YouTube, GoogleMaps, Google Mail, pričom už teraz kladie zvýšenú pozornosť na rozhranie Google App Engine, na vývoj webových aplikácií.
OpenSource a WebKit
Slová pri tomto projektećasto skloňované. To, že je nejaký program OpenSource,neznamená, že je bezpečný a stabilný. Znamená to to, žezdrojové kódy programu sa dajú volne stiahnuť, modifikovať avyvíjať. Vžiadnom prípade nieje OpenSource značkou kvality.Nakoľko sa do OpenSource projektov môže zapojiť každý, a tedakaždý môže daný program ďalej zadarmo vyvýjať, nemožno zatakýto program platiť. Chrome, rovnako ako WebKit je OpenSource.WebKit je jadro použivané hlavne v Apple prehliadači Safari, ktorévzniklo úpravou skorších linuxovských jadier. Toto jadro slúžina vykreslovanie stránky (niečo ako motor auta, jadroje motor prehliadača). Momentálne sú na internetenajrozšírenejšie jadrá Gecko a Trident, ktoré používa napr.Firefox a Internet Explorer, pričom dokopy tieto tvoria cca. 80-90%trhu. Čiže google vsadil na minoritné jadro, ktorého podiel natrhu je optimisticky asi 6-8%.No napriek tomu patrí WebKit medzi pokročilé jadrá, ktoréponúkajú dobré výsledky. Otázkou ale zostáva, prečo googlevsadil práve na WebKit a nie na Gecko, ktoré používa Firefox.
Rýchlosť
Najvačšou výhodou prehliadača od Google, mala byť jeho rýchlosť pri spracovaní javascriptu. Toto tvrdenie som sa rozhodol overiť a porovnať Chrome s inými prehliadačmy.Použil som najnovšie verzie najpopulárnejších prehliadačov, pod prostredim Vista Bussines, na notebooku Asus V1S (http://www.notebookcheck.com/User-Test-Asus-V1S-Notebook.4345.0.html ).
verzie (Chrome Beta, Opera 9.51, Safari 3.1.2, Firefox 3.0.1, Internet Explorer 7.0.6)
Test 1.
http://nontroppo.org/timer/progressive_raytracer.html
Prehliadač | Čas | Rozdiel oproti Chrome |
Chrome | 1.229 sekund | |
Opera | 1.242 sekund | + 0.013 sekund |
Safari | 2.137 sekund | + 0.908 sekund |
Firefox | 2.396 sekund | + 1.167 sekund |
Internet Explorer | 2.657 sekund | +1.428 sekund |
Test 2.
http://www.slimeland.com/raytrace/ Original JS RaytracerScene
Prehliadač | Čas |
|
Chrome | Render took 0.357 secondsat 3361.345 pixels per second. | |
Opera | Rendertook 0.594 seconds at 2020.202 pixels per second. 0.393 seconds were spentinactive. 0.201 seconds were spent active. | |
Safari | Render took 0.815 secondsat 1472.393 pixels per second. | |
Firefox | Render took 0.984 seconds at 1219.512 pixelsper second. | |
Internet Explorer | Render took 2.907 seconds at 412.797 pixels per second. |
Test 3.
http://celtickane.com/webdesign/jsspeed2007.php
Prehliadač | Čas | Rozdiel oproti Chrome |
Safari | 280 milisekund | - 97 milisekund |
Opera | 304 milisekund | - 73 milisekund |
Chrome | 377 milisekund | |
Firefox | 386 milisekund | + 9 milisekund |
Internet Explorer | 855 milisekund | + 478 milisekund |
Čiže virtuálny stroj pre javascript, ukázal svoju silu, a Chrome vyšlo z testu ako výťaz, avšak tesne nasledované prehliadačom Opera. Rozdiely medzi výskedkami sú niekedy tak malé, že užívateľ nemá šancu vidieť rozdiel medzi trebars Operou a Chrome. Na obranu Firefoxu musím povedať, že používam veľa rozšírení, ktoré celkovo znižujú rýchlosť Firefoxu.
Čiže to by bola rýchlosť javascriptu,poďme sa pozrieť, kolko RAM zaberá jednotlivý prehliadač.
Test 1.
Prázdna stránka.
Prehliadač | Zaberá pamäť | Rozdiel oproti Chrome |
Explorer | 6 MB | - 8MB |
Chrome | 14 MB | |
Opera | 26 MB | + 12 MB |
Safari | 43 MB | + 29 MB |
Firefox | 51 MB | + 37 MB |
Test 2.
Otvorené video z YouTube.
Prehliadač | Nárast pamäte / Zaberá pamäť |
|
Explorer | + 0 (6MB) | |
Firefox | + 11 (62MB) | |
Safari | + 15 (58 MB) | |
Opera | + 18 (44 MB) | |
Chrome | + 22 (36 MB) |
Hodnota 6MB pri Internet Explorery je trocha skreslujúca, nakolko je Explorer prepojený s operačným systémom. A zas na obhajobu Firefoxu by som chcel znova podotknút, že za vysoké číslo sú zodpovedné hlavne rozšírenia. V prvom teste, vyšiel Chrome ako výťaz, no nadruhej strane úplne prepadol prepadol v druhom. Čiže pri otvorení novej stránky zožral Chrome najviac megabajtov pamäte zo všetkých prehliadačov.
No treba brať v úvahu, že rovnako ako výkon Firefoxu ovlypvnilo nespočet rozšírení a mnohej funkcionality, výkon Chrome zas profituje ztoho, že je zatiaľ takpovediac "holý". Tiež môžme očakávať, že sa výkon chrome, bude postupne znižovať, ako sa naň budú "nelepovať" ďalšie vylepšenia.
Stabilita a bezpečnosť
Nakoľko je Chrome vývojová verzia, nemožno zatiaľ veľmi hodnotiť stabilitu. Objavili sa prípady zamrznutia, ako i to, že celý browser sa dá zrútiť zadaním "?:" do adresového baru (táto chyba sa už opravila). No z globálneho hladiska vyzerá browser stabilne. Čo sa týka bezpečnosti, je Chrome veľká neznáma, a len čas ukáže nakoľko je v tejto oblasti spoľahlivý.
Google nás más rád, a chce, aby sme sa mali lepšie
Je naivné si myslieť, že takýto projekt vznikol bezištne z lásky Googla k uživatelom internetu. Tento prehliadać má zacieľ uživateľovy (s jeho súhlasom) jemne podsúvať značku a služby Google, ako i so súhlasom uživateľa, prispieť k zbieraniu informácií oňom. Je to podobné ako, ked vám dá niekdo cukrík, a na obale je napísané "ďalšie cukríky môžeš najsť v našej cukrárni Google", pričom každý obal má svoje ID číslo a po zahodení ho Google vytiahne zkoša, zanalizuje ho, akej chuti si ten cukrík mal, a za ako dlho prídeš do ich cukrárne. Nehovorím, že Googlu ide o ovladnutie sveta, no zaujimajú ich hlavne ich zisky, a prehliadač Chrome, je jeden zo spôsobov, ako tieto zisky zvýšiť. A je už na vás, či Google vtomto podporíte.
No na záver ešte jedna rada : absolútne sa neodporúča používať vývojové verzie pri bežnej práci s počítačom, nakoľko tieto, môžu obsahovať závažné chyby, a ohroziť stabilitu a bezpečnosť celého počítača.