Čína – deň 16-17-18 (nedeľa 6.9.15 – pondelok 7.9.15 – utorok 8.9.15)
Deň šestnásty - nedeľa
Dnes bude bicyklovačka! ...ale najskôr. Skúste si vytiahnuť peniažky, keď Vám ich ani tri rôzne banky nechcú vydať. Netušil som prečo, no nahnevaný som bol až do popuku. To aby som zistil, že mBank má odstávku systémov (ak sa nemýlim, tak tento raz neohlásenú – čo poteší!). Ale stále lepšie ako keď nám všetkým v Indonézii minulý rok zablokovali karty...
Ideme na bicykel. Prvých asi 300m a z uličky vychádza ujec na skútri. Púšťam ho, hoci som mal asi prednosť, no nechcel som aby zblokoval baby, zasa by som musel len ja čakať. Ten ...pomlčím.. však prejde asi 50m, dosť aby som sa rozbehol – som predsa na hlavnej ceste v Číne a to je blázinec – no a ten dilino zastaví. Brzdím, aby som to doňho nenapálil. Letím cez rajdy a ledva to ustojím, že sa nevykydnem na cestu. Rozkopávam si palec do krvi o železné pedále môjho bicykla, aby som videl trúda predo mnou ako stojí na ceste v bočnej cyklo časti. V tom momente som z útrob vyslal jeho smerom krásne slovenský archaizmus označujúci kohúta, počuteľný aj o desiatky metrov ďalej. Zúril som a on sa ani neobzrie a rieši si svoje.. jaj.. číňania..
Bicyklovanie na cudzom bicykli vždy prináša útrapy a aj prekvapenia, no aj tie sú často negatívne. Tento raz som mal ráfik tak natlačený na koleso, že hoc cesta z kopca – stále som brzdil... mal som večer silné nohy :)
Našťastie sme ušli pomerne rýchlo z mesta a našli cyklotrasu. Prekrásne – veď čumte nižšie.
Okolo nej boli náhodne porozhadzované miestne podnikateľky so suvenírmi, ktoré neoblomnosťou skôr pripomínali násilníkov. Nedali si vysvetliť, že nechcete (hoc nerozumeli, ale reč tela, by snáď mohli), odídete 100m jedným smerom, tak tá 50+ teta za Vami uteká, urobíte tak ešte zo 4 razy a ona je Vám stále v pätách.. buď to je odhodlanie alebo veľmi čudná forma psychickej poruchy.
Dnes sme boli v sámoške, mali tu napríklad aj vážené koláčiky (dačo ako u nás ovocie alebo fornety). Nemal som však šťastnú ruku pri nákupe.. Mal som medovník plnený mäsom.. čudná to kombinácia. A aby nebolo málo zlobrotín, tak som si dal aj dajake tie mliečne nápoje, miestne pivko a na ulici kúpené kokosové mlieko (predávané cca ako čerstvý ovocný džús, alebo kola v pohári s vrchnáčikom). Tento atak na črevo však ostal bez odozvy. Michal vs. Čínska strava 1:1.
Na izbe som zistil, že ma celkom spieklo. Čo však nebola jediná úsmevná vec na tej izbe. Mali sme tam aj Švajčiara čo mal na vankúši ponožky, ktoré od pôvodne bielej farby mali tak ďaleko ako Pluto od Slnka. NA SVOJOM VANKÚŠI!!!! Humusák..
Tešíme sa, ako si operieme v Šanghaji (zajtra cestujeme). „Čisté veci“ to znie už viac ako mytológia a nie realita.
Deň sedemnásty - pondelok
Je pekné vstávať o šiestej ráno. Veľa stihneš.. Aj dobaliť sa.. aj čakať na raňajky... čakať.. a čakať.. a potom zistiť, že na teba v kuchyni zabudli... ale že mám okolo seba dobré duše, tak ma Azrael zachránil a ponechal mi časť svojej dávky ... asi vajíčok? ak si dobre pamätám.. A ešte jedna vec – dochádza domáca! Akútne!!
Na letisko ideme juho-východo ázijským lejakom, kedy ste radi, že vidíte na kopce 200m od Vás. Baby v buse zaspali, ako v skoro každom prepravnom prostriedku.. Mám peknú sériu fotiek ako baby spia počas presunu, ale nejdem to tu zdielať.. nájdite si vlastné baby!
Letisko – ako správni turisti sa ideme navoňať do duty-free. Nenachádzame rozumné voňavky a iba Azrael si našiel vôňu čo neurazí. Ale majú napríklad aj Apple voňavky :)
V lietadle zočim na mojom mieste dezorientovanú mumáčku. Nevie si ani len rozopnúť bezpečnostný pás a Jonatán musí zasahovať, aby ju dostala z miesta. Číňan v lietadle je kategória sama o sebe.. nechcite vedieť čo robia.. alebo vlastne, nechsapáči.. (áno, sú to tri rôzne linky)
Po pristátí to bola večnosť z letiska na hostel.. bol k dispozícii aj Maglev, ale teraz sme ho opomenuli. Stálo nás to o 40 minút dlhšie cestovanie, no aspoň sme sedeli. Títo ľudia nemajú ani toľko výchovy, aby si pri kašli dali ruku pred ústa.. s vyplazeným jazykom to púšťajú do priestoru. Bodaj by sa tu tie čudesné choroby tak rýchlo nešírili.. Na ich ochranu, niektoré (skutočne nie mnoho) mladé Číňanky sú pekné :) Áno, je to od veci, ale nechcel som na nich stále iba haniť.
Máme pekný ČISTÝ hostel. Ale dlho sa nezdržím, vadí mi, že sme dlho cestovali a nič som vlastne neprešiel, tak sa idem po tme prejsť do Carrefour-u po pivko a dačo pod zub. Cestou si kupujem v McD okienku sprite so zmrzkou (načapovanou doň) a šľahačkou. Zaujímavé pitie, no rozpúšťajúci ľad (na radu Jonatána) oželiem.. Kto vie aká voda do toho išla..
Je večer, máme pivo, rozoberáme ISIS, Boko Haram a vietnamskú vojnu.. smrdíme (už aby sme mali opraté veci)... a dopil som domácu :(
Deň osemnásty - utorok
Objavujeme najväčšiu metropolu Číny – 24 a štvrť milióna ľudí + traja Slováci. Cestu začíname metrom, kde nám doprajú úchvatnú symfóniu chrchlania. Tento kašlo-mrmlo-sŕkajúco-smrkajúci zvuk mi chýbať nebude.
Prvé kroky po káve vedú do parku. Btw. Tety v kaviarni nerozumejú slovu „Espresso“ a stále posúvajú čínsky napísanú ponuku očakávajúc, že Azrael si vyberie. Ešte, že kúsok ďalej je opäť kaviarnička od Donalda. Ale späť k parku! Prechádzajúc sa vôkol jazera naďabíme na obstarožné dámy, nacvičujúce choreografiu sťa Moulin Rogue. Smiešne je, že tak nemotorne ako pôsobia, aj vykračujú a tancujú.. Razíme si cestu od mrakodrapov k rieke – ikonickej tepne raziacou naprieč najbohatšou časťou mesta.
Tu je turistov ako maku a jeden sa rozhodne porozprávať sa so mnou – cez translator. Takže vety sú šialene kostrbaté. Baby zatiaľ odbiehajú čupnúť za briezku. Mali sme s Číňanom asi 5 minút a vymenili sme si podobné množstvo viet. Po návrate sa chce nechať so mnou odfotiť.. a potom aj s babami.. premyslený plán mal beťárisko jeden :)
A vlastne, veď som Vám nepovedal nič o tej scenérii, je pekná, spečie Vás tam ľahko slniečko, každú chvíľu popred Vás prejde dajaka tankérovitá bárka, ale aj kopa menších lodiek. Skutočne pekné miesto, kde nábrežie lemujú európske stavby z čias veľmi živého obchodu medzi ríšou stredu a britským impériom.
Ťemer som zabudou. Boli sme v jednej záhrade, konkrétne v cisárskej záhrade. A bola čačaná.. ale vážne, skutočne vymakané miesto kde budovy, rastliny a jazierka koexistovali v takej harmónii, že feng shui by sa mohol inšpirovať.
Ideme sa najesť do reštiky u Babky. Tu sme boli usadený k mľaskačom, aby sme mohli čakať na obsluhu.. efektivitu obsluhy si však musíme priblížiť. Teta si zapisuje našu objednávku. Počas toho odbehne rozniesť jedlo, aby sa vrátila a pokračovala v zapisovaní. Zasa odbehne, už však nevieme prečo, asi pokecať si. Serenáda mľaskania nás sprevádza super jedlom (až na to tofu, čo chutí ako recyklované). Počas jedenia vidíme ako vedľajší stôl upratuje nie jedna, ani dve, ale rovných 6 servírok. Keď Jonatán zodvihne kúsok jedla spadnutého na stôl a dá to do špinavého taniera, tak pripravuje jednu z žien o prácu..
Ďalšou zástavkou je podzemný trh s falošnými značkovými výrobkami. Je tu všetko.. hoc kvalita môže byť pochybná, tak si tu skutočne môžete kúpiť všetko od výmyslu sveta. Zmlúvanie o cenách sa nám nezahovára, ideme nazad na hostel.
Jeden muž si zaslúži svoje miesto v tomto blogu. Je výnimočný, úžasný a absolútne nenapodobiteľný. Nazvime ho pracovne „tragéd z metra“ alebo pre jednoduchosť iba ™. Takže tento ™ má svoj sáčik s ovocím a tiež má hlad. Jeden kúsok mu padne na zem, ako sa skrčí aby ho zodvihol, tak mu padá ďalší kúsok. Ako keby žongloval.. alebo mu karma vracala niečo zlé.. No ako si všetko zodvihne, tak zistí, že pokiaľ jedol kiwi, tak sa zababral v rozkroku. Vyzerá ako kruto pomočený. Po odchode po ňom na sedadle ostáva jazierko a na zadku má mapu, ako keby sa do toho všetkého ešte sýto potentoval. Neviem komu všetkému mám ďakovať za to, že som mohol byť pri tomto historickom momente... tak aspoň takto virtuálne „ĎAKUJEM!“ :)
Idem otvoriť pandorinu skrinku – „Ženy chrápu!“. Niektoré iba tak ako mrnčiace šteniatko, alebo veselý koník, ale niektoré aj ako ten 150 kilový sused, čo býva o tri poschodia vyššie a viete, že ten zvuk o jedenástej v noci nie je drvič odpadu.. Jedna z dievčat však povýšila chrápanie na umenie. Nepoviem ktorá, aby som aspoň trošku podržal bontón (a podporil fámy), no jedna chrápala ako predátor. Áno ten filmový. Zvuk ako keď pomaly lámete riadny kus kapustnej hlavy. Rešpekt!