Ako som písal v predošlom zhodnotení „výletu“, začal som minulý týždeň bez batožiny. Našťastie som mal pár spodného prádla a ponožiek v príručnej batožine. Ujo na letisku mi povedal, že batožina príde nasledujúci deň a tak som som sa rozhodol ostať v pondelok na hotely. Celý deň v posteli, vyspávanie, pohodička.
Ráno maily, meeting cez WebEx a pomaly zomierajúci počítač – nabíjačka ostala vo veľkej batožine. Klasika – nákup, cvičenie, jedlo a zvedavosť, čo je na app store. NIKDY SI NENAINŠTALUJTE SIM CITY!!! Okamžitá závislosť..
Každopádne ak čakáte happy end.. tak márne – batožina nedorazila. Tretí deň v oblečení, v ktorom som sem cestoval, aspoň že je zima a nemám mapy pod pazuchami. Keďže mi povedali, že batožina zvykne chodiť aj neskoro večer, tak v nádeji odkladám nákup zubnej kefky. Chyba.. Riešim to žuvačkami.
V utorok úroveň produktivity zrkadlila jet lag – doobeda dobre a poobede pomaly klesala, ako sa mi hlavu začala vábiť klávesnica. To Simcity je mega!!! No a ak by ste tipovali, že mi prišla batožina – ste na omyle. Idem si nakúpiť aspoň dačo. Marshalls (výpredajový obchod) je vybrakovaný a nachádzam iba jednu schopnú košelu a kupujem aj nevyhnutné spodné prádlo. Opať žuvačky!!!
Mimochodom, povedali by ste, že -28°C je zima? Keď fúka, tak aj hej, aj kabát som zapnúť musel... v stredu však už stúpla teplota na príjemných -22°C a už sa dala vydržať aj dlhšia prechádzka. Spolu s čistou oblohou bol pohľad z okna prekrásny. Toľko sňahu by ste doma ani na mnohých lyžiarskych strediskách nenašli. Len marha, pri tejto teplote nedrží pokope = žiaden snehuliak! :(
Prichádzam po práci na hotel, pýtam sa na recepcii na batožinu a nič. Prebehli mnou rôzne pocity. Pohoda, šťastie, radosť, úlava a vďačnosť .... tam neboli. Idem na izbu a v tom po otvorení dverí zočím ten čierny svätý grál! Trónila tam ako päsť v oku a svojou ťarbavosťou ladne padala smerom k stolíku s telkou. Bola tu, čakala na mňa od jedenástej ráno. Moja batožina a v nej Ovka!
Obliekam si veci na cvičenie a mierim do posilky. Beznádejne plná. Sranda, že takto som chodil aj celý december a zväčša som tam bol sám. Zacvičím si teda neskôr. Spomínal som už, že Simcity je super hra?
Ráno sneží... chumelí ako besné, sťa by Mrázik a Perinbaba onô.. cukrovali. Výsledok – za deň mali rekord v zrážkach. Viac ako 650 havárii na cestách v oblasti Minneapolisu. Čakacia doba na odťahovku 8 hodín. A samozrejme, že keď opustíte vozidlo tak aj pokuta.. no hybaj ho čakať tak dlho v mínus 20 stupňoch.
Mimo to však nijak výnimočný deň. Možno až na to, že pri rovnakom počte stálic v hotely je v posilke oveľa dýchatelnejšie – sme štyria. Novoročné predsavzatia padli, nasledujúce večery sme len traja.
Piatok bol z pracovného hľadiska najprínosnejší. Nič rozoberať nejdem, bo firemné tajomstvo, ale gratulovať mi môžete :)
Sobota bol deň kedy som neurobil nič, okrem dlhej návštevy Walmartu a trojfázového tréningu. Nedeľa detto, až s tým rozdielom, že som začal písať rigo. Mimochodom – vianočná pneumatika sa pomaly rozpúšťa a aj posledný z dredov je vyčesaný. Simcity je fakt šupa! A z kultúrnej stránky – odporúčam film Boyhood, potom Pi (ako číslo) a nepozerajte Hungover games.
Dúfam, že som bol aspoň tak nudný ako ste očakávali z nadpisu a ukradol som Vám niekoľkom minút života :)
Prajem pekný deň
