Aby som uzavrel návrat z Kalifornie nedá mi nespomenúť nášho flight attendant-a (teda mužoletušku/stevarda). Skvele moderoval prípravu na let, niektoré z heftov:
„Opúšťame Kaliforniu a ideme do tropického Minneapolisu“
„Prosím uveďte svoje elektronické zariadenia do letového módu, ak neviete ako na to, prosím obráťte sa na najbližšie 7 ročné dieťa“
„Posledný pasažier pri vystupovaní uprace lietadlo“
Nedeľa
Cvičil som! Dosť bolo čakania a dávania sa dokopy. Po bolesti hrudníka nebolo ani spomienky.
Po tréningu hľadám na nete najlepší „deal“ na boty na snowboard. Kým som bol na Slovensku vysníval som si jeden konkrétny model TM TWO od firmy 32. Roky som sníval o tom ako si to kúpim. No nikde som nemal šancu skúsiť si veľkosť a vždy som mal možnosť iba objednať si ich z netu, bo žiaden predajca na okolí tento kúsok nepredával.
Keď som si kupoval rukavice v LA, tak som v jednom z obchodov skúsil iný model topánok od rovnakého výrobcu – už som vedel aké číslo budem objednávať. Normálne tieto krásky stoja okolo 270 dolárov. Vychytal som ich za 130, v obchode na opačnej strane krajiny. Trvalo to asi hodinu a pol, ale ušetrilo mi to dosť..
V pondelok som volal predajcovi a uistil sa, že mi ich stihne zaslať – stíha to. Ešte mi sami radšej zavolali pred odoslaním, aby sme mali istotu – milujem úroveň miestnych služieb.
Pondelok
No dobre. Som nazad. Pondelok mám uponáhľaný, keďže dobieham po vynechanom týždni. Snažím sa tráviť čo najviac času s mojim tímom a prejsť si čo sa zmenilo. Vybavujem si niektoré papierovačky (zasa platby nemocnici a pod.). Aklimatizácia ma kmári.. Teda skôr žiadna aklimatizácia sa nekoná a moje telo je úplne rozhádzané – Juch.
Večer skúšam zasa cvičiť (svalovica ako keby som prvý raz zbadal činku..) a píšem rigo. Jeden a pol strany. Uvedomujem si, že to nedávam do návratu ako som plánoval. Beznádejne to nedávam.
Utorok
Začíname s tréningom. Rozdelenie do skupín a prechádzame si niektoré veci ohľadom projektového manažmentu čo sú mi už známe a samozrejme tie čo mi nie sú, tak na tie sa pýtam. Končí to tak, že z 30 ľudí aktívne participujú 10ti.
Aby som nezabudol. Mám v tíme dve MCBP a vo vedľajšom tíme je najkrajšia aziatka akú som videl na vlastné oči. Ja už potrebujem ísť domov!!
Po pauze kedy som iba čítal španielsku knížku si dávam španielčinu na nete (opäť duolingo). Keď sa jazyku dva týždne iba ňuňavo venujete, tak to poznať...
Streda
.....je kópiou utorka.
Štvrtok
Ukončujem úspešne tréning a idem sa dospať. Celý týždeň mávam v neskorších hodinách dňa ukrutné bolehlavy. Fakt som na šrot. Ozaj.. už som certifikovaný aj z úvodu do projektové mgmt. Stačí už iba jeden tréning a som CAPM (Certified Associate in Project Management). Už len krôčik :)
Večer skúšam písať rigo. Bieda. Aspoň že to cvičenie ešte ide.
Piatok
Práca ide ako rýchlik. Ani som sa nenazdal a zrazu bolo po nej. Viedol som zasa pár meetingov a pohli sme sa pekne na projekte. Každopádne, po návrate na izbu padám mŕtvy do postele. Na prvé správy odpisujem až po chvíľke spánku.
Zvyšok dňa riešim čo ešte pokúpim, kým som v tuna. Samozrejme iba zabŕdnem do španielčiny a pokračujem krásnymi 10 hodinami blažených driemot až do soboty.
Sobota
Cvičenie, nákup, rigo – 7 strán. @#(^$!!!!! (áno, je to cenzúra za “hernajz”) Nejde to tak rýchlo ako som si predstavoval, že to cez víkend pôjde. No nič, aspoň som oddýchnutý. Plán na nedeľu je jasný:
Ráno nákup, cvičenie, meditácia, španielčina
Poobede písanie rigo
Že som sa dnes pochlapil a písal fakt veľa hodín, tak si na amazone (mám stále prime) nachádzam Jumanji a vytešujem sa podobne ako ten 5 ročný chlapec keď to videl prvý raz ešte v Tábor-e. Áno hovorím o sebe!
Nedeľa
Vstávam o deviatej a vravím si, že ešte na chvíľku si ľahnem. Vstávam o jednej.... PRČÍC! A tak som prišiel o doobedie. Najesť sa a písať. Od druhej-tretej to dajako ťahám a končím o ôsmej s deviatimi stranami. Ešte ma čakalo napísanie tohto blogu, ukončenie nákupov, sprcha a pred sebou ešte tlačím vybavenie pracovnej korešpondencie (ale to asi odložím na zajtra, radšej si zašpanielčinujem).
Sedím na svojom kresle píšuc tieto riadky, predo mnou zrkadlo a v ňom chalan, čo vyzerá ako brat Thorina (z Hobita) a vlasmi, že by mohol byť v reklame na L’Oreal + s dokonalou bradou a .... S AKNÉ!
Už dávnejšie som spozoroval, že miestne mliečne produkty mi robia vyrážky ako huby po daždi, ale vyhýbalo sa to tvári. Aby som zvládal do seba dávať dosť bielkovín a tukov, tak som však na toto odkázaný (bo slanina by mala veľa soli pri podobnom makro-nutričnom obsahu). Do toho ešte aj zvýšené dávky proteinu, čo som nemíňal kým som necvičil. Kým doteraz sa mojej vznešenej tvári akné vyhýbalo, tak zaútočilo skutočne vo veľkej paráde. Hold, zasa – už aby som bol doma.
Na margo mliečnych produktov. Tu sa kravám dávajú hormóny ako bežná prax. Ak produkt nemá nálepku, že je bez tohto svinstva, tak to v ňom je. Ešte som tu čisté mliečne produkty nevidel – i keď mám obmedzený výber na Target a Walmart, čo nie sú práve Whole Foods.
Už rátam dni do Návratu kráľa.
