Sobota
Poznáte ten pocit, keď sa zobudíte a vravíte si – dnes urobím niečo čo bude stáť za to, aby tento deň mal zmysel. Podobný popud mám skoro každý deň, len nie vždy sa mi vydarí nakŕmiť to hladujúce podvedomie.
Hneď po zobudení som si zacvičil, najedol sa, zameditoval a šiel nakúpiť. Úspešné doobedie.
Vonku bolo pekne – hoc veľmi teplo, lebo ma nenapadlo zbaliť si kraťase. Nevadí. Celkom produktívny deň a tak som pokračoval.
Chvíľu som zisťoval, koľko strán má mať rigo a zistil som neradostnú správu, že o polovicu viac ako mám. Napísal som ďalších 5 strán a už to bolo iba o tretinu viac (áno nútim Vás precvičiť si matiku, ak chcete zistiť, koľko strán to bolo). Zistil som aj, že sa dosť dobre píše, keď na Vás kričí Max Cavalera. Dobrý pocit ostal a tak som šiel som sa prejsť.
A že to vonku bolo pekné :) Však posúďte..
Kráčajúc centrom som našiel sámošku, kde som bol väčší výber a zasa som si pokúpil hlúposti – tento raz bez tašky, takže som s plnými rukami kráčal pol hodky na hotel a vyzeral ako predavač servítok z križovatky.
Mimochodom, vravel som si už dlhšie, že to logo Denníka N mi bolo od dakiaľ povedomé...
Chvíľka písania a potom odmena za toľké snaženie sa – Blbý a blbší 2 :) a nie len to, večer čítanie si a k tomu pivko. Svet bol razom krajší.
Aby som nezabudol, skúšal som, ako budú ľudia reagovať na pozitívne vytrhnutie z reality (napríklad prihovorenie sa). A teda – ľudia tu reagujú zdvorilo (vzorka bola iba 10 kusov), ale majú aj zmysel pre humor. Okrem cyklistov je tu celkom dosť bežcov. Jednej dáme, už siahajúcej k štvrtému krížiku, som sa rozhodol rozbehnúť oproti s otvorenou náručou. Zasmiala sa. Záver (kvôli veľkosti vzorky úplne nerelevantnej sociologickej štúdie) – ľudia sú tu škrobovitejší ako doma, avšak stále srdeční.
Nedeľa
Deň sa začal dobre, vyspal som sa skvele (v rámci možností vankúšov) a oddychoval som čítaním knížky pod slnečnými lúčmi, s nohami vyloženými na stolíku. Pridal sa ku mne aj môj spolubývajúci – volá sa Stijn :) (fotka je zo soboty večera)
Keď ma však začal dobiehať hlad tak sa to začalo. Niečo bolo zle. Na nákup som šiel do obchodu, kde som doteraz nebol – rád objavujem. Našiel som cestou krásnu uličku lemovanú vysokánskymi javormi (tuto dole), ale aj veľa, preveľa kvetov. Tie mi nevadia, ak nevypeľujú. Teraz mi však vadia veľmi. Peľu bolo vo vzduchu neúrekom a ja som si uvedomil, že som si nedal lieky na alergiu.
Idem už domov z obchodu, mám to skutočne iba krátky kúsok do hotela (menej ako 5 minút) a tu zrazu nado mnou rachot. Dajaký velikánsky vták dačo pustil. Podľa zvuku som si myslel, že padol gaštan, či dačo podobné, no podľa textúry na tričku mi bolo jasné, že sa mýlim. (nasledujúci odstavec nie je vhodný, pre neplnoletých a tehotné ženy)
Nie, že by to bolo bežné trafenie holubom, nie, tento vták sa rozhodol urobiť dačo úplne epické. Buď to bol kondor, alebo mal problémy so zažívaním a šporil si, pretože rachot čo to vydávalo pri páde bol ako lámanie vetiev. No to, že narážal daný objekt o konáre sa podpísalo v šírke záberu, ktorý projektil nadobudol. Bolo to všade... úplne. Na tričku – zozadu, z predu na ruke, čele, nose... proste ako cez sitko. Verím, že týmto si daný vták uchmatol svoje miesto vo Valhale, lebo niečo podobné sa podarí možno jednému operencovi zo stovky, ak nie tisíca.
Ale späť k ľudským témam, spúšť som spratal a dal som sa do písania týchto riadkov (a nie, to, že sú fosfáty využívané v pracom prášku pre mňa nie je útecha).
Sedím si v spoďároch pred laptopom, píšem si a tu zrazu sa rozletia dvere a tam upratovačka. Je celkom zarazená mojim zjavom - čistý strach v očiach, okamžite so mnou pokračuje v rozhovore iba cez dvere. A teda – naplašil som človeka a ani som sa nemusel snažiť :)
Čo zvyšok dňa? Písanie rigo. Som sa zasa pekne pochlapil a už mi chýba iba necelých 9 strán. A v počte znakov som sa posunul míľovými krokmi k cieľu. Ok, nie som tam ešte, ale rátam, že ešte jeden pracovno cestovný víkend a bude to :) potom už iba tie veci okolo úpravy. Všetky tie poďakovania, zoznamy skratiek, úvod, záver, prílohy, etc. A JE TO HOTOVO!!!
Večer – Hoegaarden rosé (s malinami) a knížka. Áno je to ženské pivo, ale aj drsná duša chlapa pri dúšku pookrie!
(neskôr som pokračoval neschopnosťou zaspať od jedenástej do cca druhej rána - pondelok je zrazu ťažší..)
