Tento rok som si uvedomil, čím je Pohoda iná a prečo sa oplatí zaplatiť na naše pomery nemalú sumu, za to, že si neužijeme žiadneho main-streamového headlinera. Na druhý festival sa tešíte, aby ste sa vykričali a vyskákali na oblúbenom umelcovi a nemáte problém zaplatiť veľké čiastky a čakať dlhé chvíle pred pódiom, aby sa Vám ušlo čo najlepšie miesto. Nie je ťažké si predstaviť, aké šialenstvo by spôsobili na Pohode známi umelci a ako by sa zaprášilo za lístkami, keby mal festival také veľké mená ako napríklad konkurenčný Novarock. Bola by to však škoda.
Po tomto ročníku som si uvedomil, že Pohoda nie je o hudbe, prepáčte chyba: Pohoda nie je iba o hudbe. Aby som Vás naviedol, kam tým mierim, tak si spomeňte, koľko razy ste natrafili na Pohode na ľudí, čo by boli agresívni, na nože sa hádali, alebo sa stále iba sťažovali?
Pohoda je miestom, kde každý môže otvoriť dušu a nechať sa viesť čím len chce, aby si vydýchol od všetkého čo mu za ten rok svet priniesol. Je to miesto, kde ležíte v tieni a počúvate neznámu no veľmi kvalitnú hudbu, navštevujete zaujímavé prednášky organizácií o ktorých ste doposial nepočuli, čo však vôbec neuberá pútavosti konkurujúcej mnohdy TED-u, dostávate darčeky na každom kroku, ochutnávate neznáme jedlá, jazdíte na kolotočoch, užívate si tých zopár skupín čo poznáte, tlieskate žieňaťu čo hrá na husliach v jednom zo stánkov, hráte sa stolné hry, pomáhate vyzbierať poháre, aby bolo pivo, alebo počúvate diskusiu a ako podmaz Vám do toho hrá filharmónia, prípadne podporujete rôzne petície.
Je to miesto kde umelci majú radosť z odozvy mladých ľudí a ak nič iné, tak ako dôkaz poslúži zážitok z minulého roka, kedy stovky, možno tisícky mladých ľudí počúvali na hlavnom pódiu filharmóniu a po jednej skladbe spustili standing ovation trvajúci nie menej ako 8 minút. Neprestávajúci potlesk a skandovanie vyhnalo nejednomu umelcovi slzy do očí a sila momentu bola vidieť na tvári každého člena sboru.
Do tretice. Je to miesto, kde opúšťame súčastný svet, neriešime to čo je mimo festivalového mestečka. Čas kedy vypíname a otvárame sa novému a kedy nepríjemnosti prestávajú existovať.
Zažil som iba posledné dva ročníky, no rozhodne neboli posledné.
