Kde bolo tam bolo, bola tam zima. A v tej zime vodiči smú jazdiť na celoročných pneumatikách, žiadne zimné.. veď tu majú snäh iba polovicu roka (prvý niekedy v novembri a posledný v máji). A aj tak, mnohí tu anilen nevedia, že niečo ako zimná pneumatika vôbec existuje. Toľko k rekordu v počte nehôd z predchádzajúceho príspevku.
Pracovný týždeň som strávil v zamyslení, že pokiaľ mám po práci iba 4 hodiny, počas ktorých sa snažím stíhať cvičenie, nákup jedla a večeranie a ešte štúdium španielčiny, potom mi neostáva čas na písanie rigorózky. A celkovo! Veď to je strašne málo času!!! V prípade, že mám spat 8 hodín denne.
Mimo to v práci ide skoro všetko až tak ako by som chcel, čo je vlastne malý zázrak, ale tak, nesťažujem si.. lepšie ako mať celý čas šialenu hnačku.
Raz cestou do práce ma viezol šofér tmavej pleti, podľa čŕt tváre mal zrejme indické korene, no každopádne farbou pleti bol na nerozoznanie od černocha (hej som farboslepý a čo?!). Na križovatke žobral muž, mal okolo 30 rokov. Ceduľa vraviaca, že je bezdomovec mu sedela pri premrznutých nohách a robila spoločnosť. Môj šofér stiahol okienko a muž prišiel, zobrať si z jeho rúk dolár. Žobrajúci muž bol beloch. Z dákeho dôvodu mi prežitie tohto momentu zlepšilo celý deň. Faith in humanity was restored :)
Začiatok týždňa – windchill vraj dosahoval -40°C - bola kosa.. Teplota však posledné dni líže nulu z oboch strán a tak to vonku nie vždy vyzerá ako z ruskej rozprávky.. Tak keď už je to vonku na fuňu, treba si urobiť pohodlie vnútri! ..... Vo štvrtok? Tuším.. som sa rozhodol prvý raz zavítať do bazéna. Voda je tu rovnako nepríjemne chlórová. Babky v bazéne podobne korpulentné a deti hlučné ako cez kopírák – len s tým rozdielom, že tu pištia s prízvukom seriálov z internetu.
Jedno veliké ALE! Je tam výrivka!!!! :) blaženosť
Cez víkend sa mi na hotel prichumelili desiatky chlapčísk, čo ešte iba čakajú na prvé akné (hehehehe nechcel by som). Došli sem hrať hokej – keby ste nevedeli tak Minneapolis je vraj hokejové mesto – nie tak ako Trenčín je mestom módy.. ale tu to údajne aj platí. No a keď už je to raz tak, rodičia chodia so štuplami. Na hotely sú permanentne zodpovedne na bare, kým ratolesti lietajú bez dozoru navôkol a robia bordel. Všetko toto iba pre to, aby sa mohli rodičia pre vlastné potešenie pozerať ako deti zápasia na ľade.
Cvičenie. Odkedy som nasadil plávanie do tréningu, tak sa nestíham regenerovať, tak ako som zvykol. Teda cez víkend som cvičil už iba dvojfázovo.
Jedenie. V jeden z pracovných dní som si dal cheat day - 5 cookies (rozumej širokých skoro kruhových keksov s kadečím). Vďaka low carb diéte som bol zo všetkého toho cukru tak nabudený, že hoc som ich zjedol o šiestej večer, tak ešte o druhej noci som mohol rátať ovečky. Hneď nasledoval no-carb day. Neraňajkujte chia semiačka zaliate vodou a k tomu tuniaka v olivovom oleji.. je to žbrnda! Každopádne, posledné dni som cukroval (technika postupného pridávania sacharidov do jedálnička) a výsledok – o týždeň by už na mne Vianoce nemuseli byť poznať.
Rigo. Celý nesvoj som sledoval ako mi pomaly pribúdajú znaky a zadúšal som sa, že ja to nikdy nedám (v termíne, čo som si stanovil – koniec februára). V tom prišlo uvedomenie – ty dilino, veď to čo ti Word zrátava sú slová a nie znaky. Svet bol razom krajší :) Za víkend 6 a ½ strany. Začínať bez podkladov bol velmo hlúpy nápad.
Španielčina. Nie som talent na jazyky. Anglinu som sa učil od piatich rokov a keďže ju počuť všade navôkol, tak sa na mňa proste musela nalepiť. No na to, aké útrapy mi vie spôsobiť ďalší jazyk by som Vás vedel odkázať na istú osobu. A.. stále je to trápenie. Riadne! Pokrok však vidím, zhrnul by som ho tak, že po týždni som o 7 dní starší.
Kultúra. Zistil som, že za posledného pol roka vyšli dve časti Berserka! - manga čo čítam od kedy som bol tak starý ako tí trpaslíci po izbách naokolo. Do kultúry by som ďalej zaradil návštevu Walmartu – vždy poteší keď vidíte tie prípady v prirodzenom prostredí. Ak nerozumiete, tak sa pozrite sem.
Highlight (ale doslova). Dnes (nedeľa) bola obloha čistá a tak som si bez trička ležal na posteli, cez okno na mňa dopadli lúče, kým ja som sa učil španielčinu a neskôr písal rigo. Ležal som tak pár hodín. Je možné že som sa spálil (som farboslepý, tak to hneď nevidím, no zajtra pocítim). Každopádne – spálil sa. V januári. V Minnesote..
Spánok. Kým počas pobytu na Slovensku som sa dostal do normálneho spánkového režimu už po dvoch týždňoch, tu sa mi zdravý spánok úspešne vyhýba. Neschopnosť zaspať deň čo deň, aby som sa zobudil x razy počas noci a potom bojoval ráno s budíkom a motiváciou. Ale keďže sťažovať si je Slovenské a ja som v jagavej Amerike, tak sa radšej idem vystatovať – možno je to tou obrovskou posteľou s piatimi vankúšmi ;) ...alebo tu mám poltergeista.
Zamýšľal som sa nad mojim pobytom tu a rozhodol som sa venovať väčšinu času zmysluplným činnostiam, no o tom až v ďalšom blogu.
