V októbri som prišiel domov z práce a privítal ma mŕtvy dom. Nestalo sa to prvý raz, že nešla elektrina, no ten deň to bolo iné. Šťavu vypli na viac ako štyri hodiny a nik nevedel, prečo a kedy ju opäť zapnú. Keď sa nedialo nič ani po ďalšej hodine a začalo mi byť jasné, že si televízne správy pri večeri nepozriem, pokúsil som sa skontaktovať svojho dodávateľa šťavy, spoločnosť ZSE. Cez mobil som sa horko-ťažko pripojil na ich stránku, kde som zistil, že jediný spôsob, ako sa s firmou spojiť je prostredníctvom platenej telefónnej linky 0850 111 555. Nič to, povedal som si, spoločnosť, ktorá obsluhuje státisíce domácností v regióne to musí mať vyriešené. Medzi 18.00 a 20.00 som vydržal na linke počúvať ubezpečenia, že som v poradí viac ako hodinu. Potom mi vytiekli nervy. Vydýchal som sa a na zákaznícku linku som volal ďalej opakovane šesťkrát po sebe. Bezúspešne. Našiel som si číslo na vrátnicu ZSE, kde ma neborák vrátnik ubezpečil, že iný spôsob, ako volanie na nefungujúcu, no spoplatnenú zákaznícku linku neexistuje.
Problém som vyriešil až tým, že som zavolal známeho, ktorý v mojom regióne obsluhoval telefónne ústredne. Môj nápad bol geniálny, presne podľa očakávaní poznal partičku, ktorá v našej dedine rieši výpadky elektriny. Stačili štyri telefonáty a polhodinka ďalšieho čakania a zistil som nielen dôvod odstávky (porucha kdesi v dedine), ale aj čas, kedy sa mi rozsvietia všetky svetlá v dome.
Lenže tie vytečené nervy mi nedali spať a adrenalín som mal kvôli prístupu monopolného dodávateľa elektriky príliš vysoký na to, aby som to nechal tak. Preto som spísal podanie na Slovenskú obchodnú inšpekciu, v ktorom som sa sťažoval nielen na obmedzený spôsob, ktorým firma komunikuje so zákazníkmi, ale aj na to, že som pretelefonoval viac ako 150 korún bez toho, aby som dosiahol akýkoľvek výsledok. Prekážalo mi to aj preto, že ZSE prevádzkuje platenú linku na nahlasovanie porúch.
SOI môj podnet prijala a takmer tri mesiace sa zdanlivo nič nedialo. Včera mi prišiel e-mail, v ktorom sa SOI stotožnila s mojou sťažnosťou a šetrením v ZSE zistila, že dodávateľ elektriny skutočne prevádzkoval preťažené linky, na ktoré sa nedalo dovolať.
Podľa pokynov SOI mám do ZSE odoslať výpisy z telefónnych účtov, na základe ktorých mi spoločnosť refunduje náklady na hovory. Zároveň mi SOI oznámila, že od 1.1. 2007 zriadila ZSE bezplatnú linku pre nahlasovanie porúch.
Toto „víťazstvo“ je malé, no už len z princípu som rád, že som ho dosiahol. Naďalej ma však štve, že na Slovensku je ešte príliš veľa hráčov, ktorí na hru „Drž hubu a plať“ pristúpili a hrajú ju o dušu. Ak by totiž z toho hlúpeho spolku vystúpili, úroveň služieb by na Slovensku konečne dosiahla slušný európsky priemer.