Moja malá sa zamilovala do myšky so slonom. Teda, najskôr do myšky a potom do slona. Myška so slonom sú prsty. Myška je kombinácia dvoch, či všetkých prstov ruky, slon má chobot z ukazováčika a so svojou sloňou váhou neuteká ako myška, ale dupe a všetko ovoniava. Ráno sa z ničoho nič zjavia pri nohe. Myška sa každé ráno so smiešne tenkým hláskom trepe na kopec Prďavec a potom sa občas stratí na kopci Kríkovci. S myškou sme si vystačili asi pol roka, potom už stratila dych a nápady. Jedného dňa sa zjavil myškin najlepší kamarát slon. Šušle, pretože si nečistil zuby a všetky mu vypadali, jeho chobot je zvedavý až hrôza (pod pazuchu však nesmie!) a s myškou vymýšľajú rôzne srandičky. Vo dvojici sa to ťahá lepšie a hlavne, dvojica má oveľa väčší priestor na vymýšľanie hlúpostí, ktoré malú pobavia. Napríklad dnes – vymysleli nový deň „piandelok“, na ktorom sa malá päťminút šúľala pod perinou. Myška so slonom si napokon vlezú do ucha, kde celý deň tancujú, pijú vineu a zabávajú sa. A malá už má náladičku na to, aby vstala a odhopkala na raňajky.
Z úplnej blbiny sa vykľul ranný rituál. Ráno bez myšky a slona si dnes malá nevie vôbec predstaviť a keď náhodou odídem na služobku, je celá smutná, že si myšku so slonom beriem so sebou. Ako budíte svoje deti vy?
