Poznáte to. Vonku tma, dážď vám šľahá na predné sklo, no hmla nie je a celková viditeľnosť je teda dobrá. Mrkáte do stieračov, kvapky sa rozrážajú na skle a lámu svetlá protiidúcich áut do neznesiteľnej farebnej diskotéky. Idete v kolóne a do ksichtu vám navyše každú chvíľu svieti šofér, ktorý má zapnuté zadné hmlovky. Prípadne takého chytíte pred sebou, nejde obehnúť a musíte mu do tých hmloviek pozerať desiatky minút. Potom sa ešte prirúti za vás ďalší expert so zapnutými prednými hmlovkami. V prednom skle červená smršť, v spätných zrkadlách žltá.
Premýšľam vždy nad ich pohnútkami. Prší, ale vidieť na stovky metrov. Idú v kolóne, takže výborne vidia autá pred sebou, i za sebou. Aká mocná sila ich núti zapnúť hmlovky? Prečo si nezapnú aj vnútorné osvetlenie, prípadne nemávajú zapaľovačom zo strany na stranu? Keď svietiť, tak poriadne!
Takže, ak budete mať nabudúce zapnuté hmlovky vtedy, keď vám to zákon priamo neprikáže (a ten to prikazuje v hmle a tak hustom daždi, že si nevidíte ani na predok auta) a budete mať za sebou auto, ktoré si na vás zapne predné hmlovky, i diaľkové a bude nimi svietiť dovtedy, kým svoje hmlovky nevypnete, spoľahnite sa, že som to ja. Aký požičaj, taký vráť!
