Po príjazde autobusom z letiska to bola prvá turistická zaujímavosť, ktorú sme v Osle videli. Stála za to, navyše sme vystihli krásne počasie, takže sme plne využili aj rozhľadňu - skokanský mostík. Jeho modernú konštrukciu je vidieť zďaleka. Na miesto sme dorazili až neskoro poobede, práve zatvárali adrenalínovú atrakciu. Záujemcovia sa môžu zavesení v popruhoch zviezť po oceľových lanách z vrcholu mostíka až dole. Aj medzi účastníkmi zájazdu sa našli takí, ktorí vyhlásili, že by sa zviezli, no ktovie... Mostík je majestátny, je vybavený aj veľkým hľadiskom, vedľa neho je infraštruktúra pre bežecké a biatlonové preteky. Je to trochu ťažké predstaviť si uprostred leta ako sa tam lyžuje, ale musí to tam byť krásne aj v zime.
V areáli mostíka sídli lyžiarske múzeum, ktoré bolo založené v roku 1923 a je najstaršie na svete. Vnútri sú zaujímavé exponáty - niektorí úspešní lyžiari mu venovali svoje lyže, čo len zvyšuje atraktivitu múzea. Exponáty odrážajú aj skutočnosť, že Nórsko vždy bolo aj domovinou polárnych bádateľov, ktorí používali lyže pri svojich výpravách.
Na vrchol mostíka nás vyviezol moderný výťah. Z plošiny bolo vidieť do každej strany a vždy to bol nádherný výhľad. Oslo je názorným príkladom, ako vyzerá "zelené" mesto spojené s prírodou. Pre bežných turistov je to raj v každom ročnom období, stačí sa vhodne obliecť, mať čas a chuť.
Nebol to vôbec zlý začiatok "nórskeho" zájazdu. Prvý dojem bol dobrý, a tie lepšie ešte len mali nasledovať.
