Na rozdiel od nás má Nórsko more, to samozrejme vieme všetci. Preto nie je náhodou, že aj Nórsko chcelo vo svojej histórii prispieť ku geografickému prieskumu morí a k objaveniu rozličných námorných trás. Medzi Nórmi boli slávni moreplavci a objavitelia. Jeden z nich, Fridtjof Nansen si pre svoje výpravy objednal v Škótsku loď menom Fram. Získala takú slávu, že ju po odslúžení si svojich povinností v Osle obstavali strechou a múrmi a tak vzniklo múzeum Fram. Dĺžka lode je 39 metrov a šírka 11 metrov. Zvláštnosťou lode je veterný mlyn, ktorý poháňal generátor pre elektrické svetlá. Veľkú pozornosť tiež venovali vzhľadom na ciele výprav tepelnej izolácii lode. Okrem Nansena sa na nej plavili aj Otto Sverdrup a Roald Amundsen (nie súčasne). V kategórii drevených lodí je Fram držiteľom rekordov v dosiahnutých zemepisných šírkach sveveru (85 stupňov a 57 minút severnej šírky) a aj na juhu (78 stupňov a 41 minút južnej šírky).
Ja sám nie som fanúšik lodí, ani necestujem v lete k moru, napriek tomu môžem povedať, že to bolo jedno úžasné múzeum s obrovským množstvom predmetov súvisiacich s polárnymi výpravami. Samotnú loď si môžu turisti vypozerať koľko chcú dokonca aj z vnútra, takže si mohli aspoň na chvíľku predstaviť v akých priestorových podmienkach polárnici pracovali a žili. Teplotné podmienky sa v čase našej návštevy k tým zimným polárnym ani nepribližovali. Bolo síce tridsať stupňov, ale plus, nie mínus. Aby mali ľudia ale aspoň malú predstavu, v určitých časových intervaloch svetlá v múzeu zhasnú a na strechu sa zvnútra premietajú zábery ako keby ste na lodi plávali. Preto sme mohli zažiť aj búrku na lodi (našťastie sa loď nehojdala) a aj krásne počasie so zasneženým okolím.














Neďaleko sme navštívili aj Múzeum vikingských lodí. Vystavené sú tri, údajne z deviateho storočia. Podľa predmetov, ktoré našli spolu s loďami, vedci usudzujú, že slúžili na pohrebné účely. Turisti majú možnosť si ich obhliadnuť aj z balkónov, vidia teda všetko čo sa dá, aj vnútrajšok lode. Vidieť na vlastné oči také staré lode bolo veľmi zaujímavé.








Nakoniec zmienim ešte jedno múzeum, na ktoré sme už žiaľ nemali čas. Vedľa múzea lode Fram sa jedna budova venovala plti z balzového dreva Kon-Tiki, na ktorej sa v roku 1947 plavil nórsky bádateľ (ako inak, keď sme v Nórsku) Thor Heyerdahl ešte s piatimi mužmi z Peru do Polynézie... Vystavená plť je originál.
