V jedno augustové sobotné ráno sme doma rozmýšľali, čo budeme robiť, keď vonku to vyzeralo, že každú chvíľu začne pršať. V televízii akurát dávali v relácii Tip na víkend reportáž o Schaubmarovom mlyne a vyzeralo to podľa nej na zaujímavé spestrenie dopoludnia. Rýchlo som googlil podrobnosti a sadli sme do auta, keďže to od nášho panelákového bytu nebolo až tak ďaleko. Keď sme tam dorazili, potvrdilo sa, že je otvorené a že teda môžeme obdivovať starý mlyn na vodný pohon, navyše si môžeme poobzerať aj umelecké diela.
Po zazvonení sa vo vstupných dverách objavil sympatický mladý muž, ktorý nás srdečne pozval dovnútra. Nachádza sa tam historické vybavenie mlyna, aj výstava Slovenskej národnej galérie. Priznám sa, tie obrazy sme prešli rýchlejšie, než ostatné veci, ale to je vec vkusu.
Dostali sme prednášku o histórii mlyna a o jeho fungovaní. Trochu mi to pripomenulo scénu z filmu Na samotě u lesa, keď rodinke Zdeňka Svěráka rozprával o mlyne Ladislav Smoljak. Na rozdiel od toho filmu sme ale prednášku pozorne počúvali, mlyn nebol zapnutý a teda sme jej aj rozumeli.
V mlyne sme neboli sami, našli sme tam aj veľmi pekné postavičky.
Vnútorná prehliadka trvá tak akurát, aj deti vydržali dávať pozor. Postavičky sa im páčili, ale aj tak sa už tešili zase na dvor. Na koniec prehliadky nám sprievodca ukázal ešte vodné koleso, ktoré je pred rekonštrukciou - dúfam, že sa podarí.
Nakoniec sme našťastie nezmokli, ale aspoň sme zase videli niečo iné a pritom obohacujúce.
