„Šialenstvo má mnoho foriem. Jednou z nich je vybrať sa na čínsky múr počas sviatkov."
Takto to v Číne teraz naozaj vyzerá. A nie len na turistických atrakciách, ale všade. Človek sa neustále prebíja v dave. Ono, dav je už slabé slovo na takýto počet ľudí. Číňania to nazývajú more ľudí - 人海. Napríklad včera som sa snažil dopraviť z bodu A do bodu B Šanghajským metro. Nikomu sa nepodarilo do metra dostať aj keď v ňom bolo len niekoľko desiatok ľudí. Prečo? Pretože kvantum ľudí z vonku sa chcelo čo najskôr dostať dnu a chytiť si sedačky. Naopak zopár ľudí, čo sa nachádzalo dnu sa chcelo z metra dostať von. A tam nastal ten problém. Oni to totiž chceli dosiahnuť v rovnaký čas a cez rovnaké dvere. To znamená, že sa nedostal nik von ani dnu. Je to komický a zároveň tragický pohlaď.
Z kvanta turistov sú zúfalí aj rodilí Šanghajčania. Pretože ich krásne a čisté mesto, na ktoré sú tak hrdí po sviatkoch vyzerá strašne. A ako musí vyzerať ten Čínsky múr!
Naopak študenti, či mladí absolventi trávia sviatky inak. Miesto toho, aby míňali peniaze na dvoj- až trojnásobne drahých hoteloch a letenkách, si radšej privyrobia. Na brigádach. Cez sviatky je totiž vládne nariadenie, že plat musí byť trojnásobný. A žiadny šéf to nemá šancu zatajiť, pretože to behá po obrazovkách v metre, v autobusoch, v televízii, v rádiu, v novinách. Skrátka všade. Takže tí, čo silou mocou nejdú cestovať, naopak silou mocou hľadajú brigádu.
No a tá posledná časť, do ktorej patrím aj ja sa snaží nevychádzať von a počkať kým to všetko prehrmí. Počkať kým sa počet ľudí z „maxima" premení iba na „strašne veľa". Nuž ak sa človek chystá do Číny, musí byť pripravený na jednu vec. Ľudí. A to tristošesťdesiatpäť dní v roku.
