Cesta do Litangu bola cesta, na ktorú som sa asi najviac tešil, odkedy po Číne cestujem. Dostali sme totiž echo, že sa v meste Litang budú konať konské slávnosti. Prečo echo? No desať rokov boli zakázané. A oficiálne zakázané ešte stále sú. Miesta vláda sa ale rozhodla že ich tajne povolí a zistí, či by ich znova neobnovili. Vďaka tomu to boli slávnosti koní bez turistov, plné domácich ľudí a hlavne Tibeťanov z blízkeho a ďalekého okolia. No tento výlet prekonal naše očakávania. V Litangu sme sa spoznali s Rinchenom. Tibetským nomádom, ktorý nás zobral mimo civilizáciu, spoznať ich naozaj autentický život. Z filmu o konských sviatkoch sa tak stal film o nomádoch. Niekedy je totiž to nečakané oveľa lepšie, ako to čo sme pôvodne plánovali. Verím že sa vám bude môj film páčiť.
Litang
Litang bol kedysi jedným z najväčších centier tibetských odbojov a centrom partizánov počas vojny v päťdesiatych rokoch. S miestnym obyvateľstvom sa tu zaobchádzalo tvrdšie ako s Tibeťanmi v provincii Tibet. Tá bola svetom ostro sledovaná. Mao Zedong si dával záležať, aby tam všetko prebehlo čo najpokojnejšie a nemierumilovnejšie. Nepodarilo sa mu to, avšak vo zvyšku Tibetu, kde mu na harmonickom vyriešení situácie nezáležalo, to bolo oveľa horšie. Aj v Litangu.
V najväčšom chráme v Litangu stojí symbol tohto boja. Stáročia starý strom, ktorý počas bombardovania zasiahla bomba presne do stredu kmeňa. Strom roztrhlo na polovicu. Z jeho stredu však vyrástol úplne nový a zdravý kmeň. Dnes je ešte hrubší a silnejší, ako bol pôvodný strom, z ktorého zostali dve zoschnuté polovice starého kmeňa objímajúc nový kmeň. Nepoddajnosť prírody symbolizuje nepoddajnosť miestnych ľudí.
Musím sa priznať že Tibeťania ma nikdy nelákali. Neboli pre mňa tým fascinujúcim národom na streche sveta. Ale aj napriek tomu si ma získali. Ich kultúra je veľmi zaujímavá. Rovnako aj ich štýl života. Už sa teším na ďalšiu návštevu. I keď stále radšej cestujem po územiach, kde žijú etnickí Číňania. Keď už kvôli ničomu inému, tak dobrému jedlu. Ale hlavne im rozumiem. Tibeťanov mám rád, ale ich kultúre nikdy nebudem tak hlboko rozumieť. Je až príliš iná, príliš jedinečná. Nedá sa stihnúť všetko.
