Deti ju vraj našli v piesku na Devínskej Kobyle. Na prvý pohľad bolo vidieť, že je to stavec chrbtice, ale veľký ako trojdecový pohár. Neuveriteľné, veď také zviera u nás než je! Lenže približne v tom istom čase našli geológovia vo Vysokých Tatrách stupaj dinosaura. Stupaj vyzerala ako stopa sliepky, ale obrovskej sliepky. Kto neverí, môže si ju pozrieť v Prírodovednom múzeu v Bratislave. Dinosaurus stopu odtlačil do blata a potom skamenela.
Tiež malý zázrak. Nič podobné sa u nás dovtedy nenašlo a ani sa nájsť nemalo. Považovalo sa takmer za isté, že dinosaury u nás nikdy nežili, lebo územie dnešného Slovenska zalievalo more. Písal som v tom čase knihu o najstaršej minulosti Bratislavy, a tak som si pomyslel, že deti našli kosť z obrovského dinosaura a spolu sa zaslúžime o obrovskú senzáciu. Prvý dinosaurus!
A tak som si kosť požičal a zaniesol som ju odborníkovi. Pozrel si ju a povedal: „Veľryba…“
Nechcel som veriť vlastným ušiam: veľryba na Devínskej Kobyle…! Obyvateľ mora vysoko na kopci…
Ako by sa tam dostal?
Odborník vedel. Na území dnešnej Bratislavy sa pred miliónmi rokov rozlievalo more. Geológovia ho nazývajú more Thetys. Tam, kde je dnes Devínska Kobyla, bolo plytké teplé pobrežie, ktoré sa hmýrilo životom – žili tu ryby, veľryby, žraloky, kraby, lastúrniky, tulene, korytnačky, krokodíly. Keď niektoré zviera zahynulo, kleslo na dno a more ho postupne zanášalo pieskom a všetkým možným, čo do mora nanosili rieky. Rieky, potoky a potôčiky unášali do mora aj zvyšky najrozličnejších živočíchov: slonov, mastodontov, nosorožcov, medveďov, antilop, opíc.
To všetko u nás kedysi žilo.
More Thetys jestvovalo milióny rokov a za celý čas sa na dne usadila vrstva usadenín, hrubá hádam aj kilometre. To bola obrovská ťarcha. Usadeniny sa pod tlakom menili na kameň a morské dno sa začalo vrásniť, miestami zdvíhať, miestami klesať. Z kameňa vyrástli Karpaty a za celý ten čas more ustupovalo, odtekalo, menilo sa na rieku, a tak vznikol dnešný Dunaj.
V piesku i v kameni zostali na vzácnych miestach zvyšky niekdajšieho života. V piesku na Devínskej Kobyla zostala kosť, o ktorej som začal rozprávanie.
Ale nielen kosť.
Zájdite si k Dómu sv. Martina. Na pilieri z vonkajšej strany svätyne obrátenej do Rudnayho námestia si možno všimnete čosi zvláštne: z kameňa akoby trčal kus jeleňa. A nielen akoby: je to kus paroha obrovského jeleňa, ktorý v čase morí žil v okolí Bratislavy. Parohy boli široké tri metre a aj sa mu hovorí jeleň obrovský. Keď uhynul, klesol na morské dno a dno skamenelo aj s jeho parohom.
Počúvajte ako podcast
