Žijeme obklopení rôznymi systémami. Určite si ľahko vybavíte v mysli nejaký biologický, mechanický, právny, alebo možno vzdelávací, či sociálny systém.
Každý systém je unikátny, ale všetky majú čosi spoločné. Menia sa v čase, čo je z hľadiska evolúcie veľmi dôležité.
Rovnaké zákonitosti platia aj pre spoločenské systémy a ich vývoj v čase.
Počas histórie ľudstva rôzne spoločenské systémy prežili svoj život od vzniku cez rozmach, konjunktúru, vrchol až nakoniec, keď neboli schopné dalej sa rozvíjať a plniť svoju úlohu, začali postupne starnúť, strácať svoje opodstatnenie, až nakoniec zanikli.
Už v období tesne po dosiahnutí vrcholu pôvodného spoločenského systému sa spravidla rodia systémy nové. Niektoré majú v sebe potenciál nahradiť ten starý systém.
V istom okamihu ľudia pozorujú, že systém, v ktorom žijú, nefunguje podľa ich pôvodných predstáv. Naopak, je tu iný, nový systém, ktorý je pre nich atraktívnejší, viac sa približuje ich predstavám o tom ako by chceli žiť.
Ľudia si zrazu kladú otázku: "Kde sme?" "Kam momentálne kráčame?" "Kam sa dostaneme, ak budeme dalej kráčať týmto smerom?" "Kam sa vlastne chceme dostať?" "Kade vedie tá správna cesta do toho nového cieľa?"
Mnohí z nás majú v pamäti predchádzajúci systém, nazvime ho socicalizmus. Tento systém zažil svoj pôrod v lone iného systému. Našiel si svojich obdivovateľov, ktorí dokázali vyvinúť potrebnú energiu na jeho rozvoj. Isté obdobie predstavoval tento systém silnú protiváhu iným vtedajším spoločenským zriadeniam. No po čase ľudia zistili, že tento systém pre nich znamená väzenie, nedostatok príležitostí, pochybný rast životnej úrovne, zákaz mať vlastný názor, ...
Videli sme ale, že ľudia za hranicami žijú v lepších podmienkach, ich systém im dáva príležitosť žiť dôstojnejší život v slušnom blahobyte a poskytuje dostatočný priestor pre budovanie duchovných hodnôt.
Zamatová revolúcia v roku 1989 nepriniesla priamu zmenu systému. Priniesla len odvahu opustiť ten starý socialistický systém (pre orientáciu v priloženom obrázku ho nazvime systém "A"). Rozhodli sme sa prejsť na nový vysnívaný, ... nazvime ho podľa obrázku systém "B".
Pamätáte si slová: "Do roka tu bude malé Švajčiarsko"? To by bolo super, mysleli sme si.
Bohužiaľ, ilúzia skokovej zmeny zo systému "A" do systému "B" je nereálna.
Tak sme sa vydali na cestu opúšťania nenávideného systému a hľadania tej správnej cesty.
Nie, dnes ešte stále nie sme v tom vytúženom systéme "B".
Bohužiaľ, v posledných rokoch sa motáme v takej zahmlenej oblasti označenej na obrázku ako "C". Nie je to žiadny systém, len také čosi chaotické. Má to ešte veľa znakov starého systému, ale nefunguje to ako systém "A". Má to niekoľko znakov nového systému, ale nefunguje to ako systém "B".
Je to také obdobie mútnych vôd, v ktorých sa najlepšie darí "rýchlym prachom", chytráctvu, zlodejine, korupcii, mafiám, prebieha skrytý aj otvorený boj o moc, vplyv, polarizuje sa spoločnosť, vzniká vrstva boháčov a rastie počet chudobných ľudí. Rastie strach z nepoznaného a zo straty ďalšej orientácie.
Vtedy sa rozrečnia rôzni tlčhubovia, ktorí hovoria: "Tak toto ste chceli? Veď kedysi nám bolo lešie ako je nám teraz. Musíme sa rýchlo vrátiť k princípom socializmu a jeho sociálnym istotám!"
Odozva je veľká, voliči jasajú nad víťazstvom, tešia sa na lacnejší chlieb, pevnú cenu piva, spravodlivosť, morálku, ...
Návrat však nie je reálny. Nad starým systémom sa zavreli vody histórie. Návrat smeruje k takému divnému systému, kde nám pred očami miznú hodnoty materiálne ale aj morálne. Je to cesta k neperspektívnemu systému - nazvime ho "A1"
Strata orientácie, nedostatok sebareflexie, opojenie mocou mocných môže spôsobiť aj absolútny krach. V histórii poznáme príklad zo starovekého Ríma, kde si cisár Caligula v čase svojej absolutistickej moci zmyslel, že svojmu obľúbenému koňovi Incitátovi dá postaviť mramorovú maštaľ so žľabom zo slonovinovej kosti a dokonca ho chcel vymenovať za konzula, čo sa mu nakoniec našťastie nepodarilo. Morálny a hodnotový krach viedol nakoniec aj tak ku krachu systému starovekého Ríma.
Dosiahnuť systém "B" je v celospoločenskom kontexte veľmi ťažká úloha.
Najlepšie by bolo, keby sme dali priestor pre zdravý rozum a cestu hľadali podľa jednoduchého vzorca. Pýtali by sme sa, či je nejaký krok rozumný alebo nie. Rozumný krok nemusí byť ten, čo sa zrodil z národnostných, náboženských, ľavicových, či pravicových východísk. Rozumný krok je ten, ktorý je perspektívny, vedie k obnove morálky, spravodlivosti a ktorý má racionálne ekonomické opodstatnenie.
Chce to tak ako pri každej zmene systému veľa odvahy. Chce to opustiť závislosť na starých opozeraných politikoch, ktorí už nedokážu priniesť nič nové, perspektívne.
Chce to dať dôveru novým ľuďom s jasnou mysľou, schopnosťou jasne a bez strachu zo straty voličov povedať:
Kde sa momentálne sa nachádzame.
Kam momentálne smerujeme a čo sa stane ak nezmeníme smer.
Popísať cieľ, ku ktorému by nás chceli s našou pomocou doviesť. Urobiť ten cieľ dostatočne atraktívny pre dostatok voličov bez populistických fráz.
Ako si predstavujú opatrenia, ktoré je potrebné urobiť.
Úprimne túžim po takomto systéme "B".
Viem, že tu žije veľa ľudí s potrebnou intelektuálnou výbavou, ako aj s potrebnou osobnou charizmou.
Ozvite sa, pokecáme, ...
