Najväčší bezpečnostný škandál? Ani náhodou!

Písmo: A- | A+

Dočítal som sa, že súčasná spravodajská hra a nejasnosti okolo vyšetrovania veľkých káuz majú byť najväčším bezpečnostným škandálom v dejinách Slovenska. História ale nekončí s expiráciou jedného príspevku na sociálnej sieti.

Chápem, že v rámci politického súperenia táto situácia extrémne vyhovuje niektorým politickým stranám. Je to pre ne priam dar z nebies, o ktorý sa niektoré strany intenzívne zaslúžili aktívnymi opatreniami v situácii, keď množstvo ich nominantov je zákonne obvinenných a mnohí aj rozhodnutím súdu sú vo väzbe.

Mohol by som písať aj o skutočných mafiánskych praktikách a špinavostiach v prípade môjho syna, realizovaných na mocensko-politickú objednávku a s účasťou smeráckej partii verných pomocníkov z prostredia policajných a spravodajských zložiek. Ale nebudem s tým unavovať teraz. Nechám si to pre orgány činné v trestnom konaní, ktoré konečne nie sú pod straníckou diktatúrou Smeru ani Hlasu. 

Vybrané veľké bezpečnostné škandály

Keďže viacerí občania a najmä stranícki propagandisti majú extrémne krátku a selektívnu pamäť, tak pripomeniem niektoré skutočné bezpečnostné škandály Slovenskej republiky. 

Pri hľadaní najväčšieho škandálu by stanícki ideológovia tých strán, ktkré sú priamo zodpovedné za marazmus, v ktorom žijeme, mali zobrať do úvahy aj tieto bezpečnostné škandály:

1) Likvidácia/skartácia spisov bývalej štátnej bezpečnosti a obchodovanie s ich zvyškami.

2) Únos syna prezidenta SR za účasti príslušníkov Slovenskej informačnej služby.

3) Vražda dôležitého svedka, príslušníka bezpečnostných zložiek Róberta Remiáša vykonaná v údajnej súčinnosti SIS a organizovaného zločinu.

4) Príprava vraždy kľúčového svedka únosu prezidentovho syna údajnými pátracími a vražednými komandami SIS v zahraničí. Otázka: Je pravda, že vraj niektorí členovia týchto kománd majú mimoriadne blízko ku špičkám donedávna hlavnej vládnej strany, alebo je to len zlovoľná dezinformácia?

5) Masívne zakrývanie rozsiahlej korupcie a zametanie káuz pod koberec politickými nominantami bývalej vládnej strany.

6) Údajné zvážanie policajných vyšetrovateľov vrtuľníkom k bývalému premiérovi, aby im mohol dohovoriť. 

7) Zvolanie Bezpečnostnej rady SR za účelom legalizácie konšpirácií o zahraničnom sprisahaní a o údajnom pripravovanom násilí s použitím dlažobných kociek. Išlo v tomto prípade o úmyselné navodenie situácie, ktorá mala legitimizovať použitie ozbrojených zložiek štátu na násilné potlačenie občianskych protestov alebo len o blúznenie jedného nevyrovnaného a psychicky labilného skoro-diktátora?

8 ) Prienik osôb s blízkymi kontaktami na predstaviteľa zahraničnej mafie na Úrad vlády SR a do Bezpečnostnej rady SR....

Uvedený zoznam ani zďaleka nie je vyčerpávajúci. Každý z týchto bezpečnostných škandálov je minimálne tak vážny ako to, čo vieme o aktuálnych podozreniach. Tie parlamentná opozícia za zvláštnej pomoci jednej bezpečnostnej zložky intenzívne živí.

Týmto žiadnym spôsobom nespochybňujem vážnosť aktuálneho bezpečnostného škandálu. Najmä, ak by sa preukázalo, že vznikol za účelom útoku na ústavné zriadenie SR a sabotáž činnosti základných zložiek štátu s cieľom pomôcť tým, ktorí nesú jednoznačnú politickú zodpovednosť za dlhodobý stav krajiny a jej bezpečnostných zložiek a tým, ktorí sú momentálne väzobne stíhaní. 

Preto aj ja trvám na jeho dôslednom a nestrannom vyšetrení (pozn.: s vyšetrovaním za éry Smeru - SD máme v rodine extrémne negatívne skúsenosti). Verejne vyslovené podozrenia, úmyselné porušovanie zákona o utajovaných skutočnostiach a ďalších zákonov a prípadné zneužívanie právomocí verejných činiteľov treba dôsledne vyšetriť a vyvodiť trestnoprávne a politické dôsledky.

Vážne otázky, na ktoré potrebujeme jasnú odpoveď 

Keď už hľadáme najväčší bezpečnostný škandál a kladieme ťažké otázky, tak mám tiež niekoľko ďalších, na ktoré by orgány činné v trestnoim konaní mali hľadať odpovede: 

1) Na základe čoho bolo vyšetrovanie veľkých korupčných káuz systematicky monitorované spravodajskou službou? Kto a kedy o tom rozhodol? 

2) Kto vydal súdny príkaz na použitie informačno-technikckých prostriedkov (ITP) voči vyšetrovateľom a prokurátorom, na základe akého právneho zdôvodnenia či žiadosti a kedy? Alebo je to výsledok operatívnej pátracej činnosti a použitie ITP bez vedomia sudcu? Je to bežná operatívna prax SIS? 

3) Kedy a komu odovzdala SIS dôkazy a trestné oznámenia o závažných podozreniach voči "rozpracovaným sudcom", o ktorých sa verejne vyjadroval dnes väzobne stíhaný riaditeľ SIS v súvislosti so sudcom ústavného súdu Mamojkom? 

4) Kto a za akým účelom zverejnil a umožnil ďalšie šírenie utajovaných správ SIS a ich sprístupnenie nepovolaným osobám?

5) Na tlačových konferenciách a vo verejných vyjadreniach po zadržaní riaditeľa SIS sa politici hnutia Sme rodina vyjadrovali spôsobom, ktorý vyvoláva dôvodné podozorenie o tom, že mohli disponovať informáciami z prostredia spravodajských služieb. Dochádzalo medzi vedením SIS a uvedeným politickým hnutím k informačným orgiám, v rámci ktorých boli sprístupňované utajované spravodajské informácie nepovolaným osobám? Pozn.: Bezpečnostná previerka ešte nikoho nerobí povolaným na oboznamovanie sa so všetkými utajovanými informácia daného stupňa utajenia. 

Tieto a ďalšie otázky dávam aj do ctenej pozornosti pána generálneho prokurátora Žilinku. 

Heslo doby: PADNI KOMU PADNI!

Skryť Zatvoriť reklamu