Premiér Robert Fico na tlačovke pred svojím stretnutím s ukrajinským premiérom urobil dramatickú pauzu, nadýchol sa a s presvedčivosťou jemu vlastnou sa všetkých opýtal, či si hádam nemyslia že na Ukrajine, konkrétne v Kyjeve, je nejaká vojna. Veď podľa neho sa tam žije normálne ako by sa nechumelilo. Vraj sa tam máme ísť pozrieť. Ale on nebol a nenašiel odvahu na viac, ako ísť na hranice s Ukrajinou, aby mohol včas z toho hlbokého mieru v prípade potreby utiecť.
Nedovzdelaný Erik Kaliňák, internetový šašo, prežívajúci na výslní len vďaka menu svojho strýka a peniazom Smeru a pouličný bitkár Richard Glück, ktorý by sa svojho času asi páčil aj R. Heydrichovi, zašli ešte ďalej. Natočili primitívne konšpiračné video, kde nielenže naznačovali, že žiadna vojna nie je, ale aj, že Soroš financuje veľmi obmedzené podujatie v Kyjeve. To má byť podľa nich asi dôkaz, že žiadna vojna nie je.
Robert Fico neváhal tento primitívny umelecký hnoj, nehodný voličov Smeru zazdielať na facebooku. A zašiel ešte ďalej, lebo nepopierateľne na základe Pohody v Kyjeve Fico tvrdí, že na Ukrajine nie je vojna. Takže už to netvrdí len o Kyjeve, ale o celej Ukrajine.
Podľa Roberta Fica, predsedu najsilnejšej politickej strany a premiéra SR, na Ukrajine nie je vojna. Státisíce mŕtvych, rozbombardované mestá, denné ruské úroky, nič z toho neexistuje. Toto určite stojí za pozornosť psychiatra aj prokuratúry.
V prípade mladého Kaliňáka a Glücka sa nedivím, že nemajú ani páru o histórii, vojne a vlastne o ničom. Titul z VŠ dnes môže mať kde kto a nehovorí to nič o jeho inteligencii alebo prehľadu. Dokonca ani nemusia vedieť, z ktorej školy ho majú, však pán Danko? S Ficom sme rovesníci, ale je fakt, že oproti nemu ako vojak a generál mám trochu výhodu a niečo si z vojenskej histórie pamätám. No premiér má k dispozícii aj celý bezpečnostný a štátny aparát, pokiaľ teda premiérsku funkciu nemá len na ohurovanie svojich mladučkých mileniek, ale inak mu je správa krajiny ukradnutá.
Na rozdiel od Fica, pamätám na Dmitrija Šostakoviča, Alexandrovcov a ďalších a čo všetko sovietski umelci robili počas 2. sv. vojny, dokonca aj počas blokády Leningradu, aby zjednotili a povzbudili ľud trpiaci vojnou. Podľa Fica, v tejto oblasti úplne neznalého, v ZSSR nikdy nebola žiadna Veľká vlastenecká vojna ( to bol pre sovietskych komunistov oficiálny názov, tej časti 2. sv. vojny kedy bojovali proti svojmu bývalému spojencovi, nacistickému Nemecku), lebo inak by sovietski umelci nemohli skladať symfónie, vlastenecké piesne ani organizovať koncerty.
Toto bude asi silná káva aj pre ruskú ambasádu a Ruskú federáciu, ktorá síce podporuje fašistické a krajne-pravicové hnutia po celej Európe, ale potrpí si na slávu protifašistického boja ZSSR v druhej časti 2. sv. vojny.
Aby to bolo férové, tak som využil vyhľadávač Bing od Microsoftu, podporovaný prvkami umelej inteligencie. Príliš náročné pre trochu jednoduchšieho zabávača Erika a pouličného násilníka Richarda. Trvalo to menej ako 20 sekúnd a mal som výsledky, ktoré mohol mať aj Fico, alebo aspoň jeho aparát, ak by sa choval ako inteligentný a zodpovedný politik. Ale zrejme má príliš veľa práce s dievčatami, mincami a bohvie čím ešte. Zadal som dve jednoduché otázky a tu sú výsledky.
Organizovali sovieti počas 2. sv. vojny v Leningrade a Moskve koncerty?
Bing:
"Iste, môžem vám uviesť niekoľko príkladov živých koncertov, ktoré sa konali v Moskve alebo Leningrade počas druhej svetovej vojny. Tu sú niektoré z nich:
● Šostakovičova Symfónia č. 7. Táto symfónia, tiež známa ako Leningradská symfónia, zložil Dmitrij Šostakovič v roku 1941 ako symbol odporu a vzdoru proti nacistickému obliehaniu Leningradu. Prvýkrát ju uviedol v Leningrade 9. augusta 1942 hladujúci orchester hudobníkov a vojakov pod vedením dirigenta Karla Eliasberga. Koncert bol vysielaný na reproduktoroch po celom meste a na nemeckých linkách ako znak odolnosti a odhodlania mesta. Symfónia bola tiež uvedená v Moskve 5. marca 1942 orchestrom Veľkého divadla pod taktovkou Samuila Samosuda1 2.
● Moskovská filharmónia. Tento orchester, založený v roku 1951, bol nástupcom Štátneho symfonického orchestra ZSSR, ktorý bol aktívny počas vojnových rokov. Orchester odohral mnoho koncertov v Moskve a ďalších sovietskych mestách pod vedením renomovaných dirigentov ako Nikolaj Golovanov, Alexander Gauk a Konstantin Ivanov. Orchester hral rôzne klasické a súčasné diela, vrátane diel sovietskych skladateľov ako Prokofiev, Chačaturjan a Šostakovič3.
● Leningradský rozhlasový orchester. Tento orchester, tiež známy ako Leningradská filharmónia, bol jedným z najstarších a najprestížnejších orchestrov v Sovietskom zväze. Viedol ho legendárny dirigent Jevgenij Mravinskij, ktorý sa stal jeho umeleckým riaditeľom v roku 1938. Počas vojny orchester pokračoval v účinkovaní v Leningrade napriek ťažkostiam a nebezpečenstvám obliehania. Orchester odohral mnoho koncertov vo filharmónii, na konzervatóriu a na iných miestach, často so sólistami ako huslista David Oistrakh a klavirista Emil Gilels. Orchester tiež vysielal svoje vystúpenia v rozhlase a oslovil milióny poslucháčov po celej krajine i v zahraničí.
Dúfam, že tieto príklady budú pre vás zaujímavé a poučné. Ak sa chcete dozvedieť viac o hudbe a kultúre Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny, môžete si pozrieť tieto odkazy:
● [Jeho symfónia zhromaždila Sovietov počas obliehania Leningradu] ([objekt objekt])
● [Šostakovičova symfónia v podaní hladujúceho orchestra] ([objekt objekt])
● [Leningradská symfónia: Vojnová symfónia] ([objekt objekt])
Zdroj(e)
1. Jeho symfónia zhromaždila Sovietov počas obliehania Leningradu - HistoryNet
2. Šostakovičova symfónia v podaní hladujúceho orchestra - BBC
3. Leningradská symfónia: Vojnová symfónia - HistoryNet
4. Jeho symfónia zhromaždila Sovietov počas obliehania Leningradu - HistoryNet
5. Šostakovičova symfónia v podaní hladujúceho orchestra - BBC
6. Leningradská symfónia: Vojnová symfónia - HistoryNet "
Ako na tie koncerty reagovali ľudia?
Bing:
Reakcie ľudí na tieto koncerty boli rôzne, v závislosti od okolností a perspektívy. Niektoré z možných reakcií sú:
● Inšpirácia a nádej. Mnohí ľudia, ktorí počúvali tieto koncerty, cítili inšpiráciu a nádej, pretože hudba vyjadrovala ich odvahu a odolnosť tvárou v tvár nepriateľovi. Koncerty tiež slúžili ako pripomienka kultúrnych a umeleckých úspechov sovietskeho ľudu a jeho odhodlania brániť svoju vlasť. Napríklad jeden poslucháč Leningradskej symfónie napísal: "Symfónia bola ako závan čerstvého vzduchu, ktorý nám dal silu žiť a dúfať vo víťazstvo" 1.
● Kritika a nespokojnosť. Niektorí ľudia, ktorí počúvali tieto koncerty, boli kritickí a nespokojní, pretože mali pocit, že hudba neodráža realitu a ťažkosti vojny. Koncerty tiež vyvolali kontroverziu a diskusiu medzi sovietskymi úradmi a kritikmi, ktorí mali odlišné očakávania a štandardy pre vojnovú hudbu. Napríklad jeden kritik Šostakovičovej ôsmej symfónie napísal: "Symfónia nie je dostatočne optimistická, neukazuje radosť sovietskeho ľudu po víťazstve, je príliš ponurá a tragická" 2.
● Ľahostajnosť a nevedomosť. Niektorí ľudia, ktorí počúvali tieto koncerty, boli ľahostajní a ignorantskí, pretože mali naliehavejšie obavy a problémy, s ktorými sa museli vysporiadať. Koncerty tiež čelili ťažkostiam a výzvam pri oslovovaní más kvôli nedostatku zdrojov a infraštruktúry. Napríklad jedna správa Moskovskej filharmónie napísala: "Orchester musel vystupovať v zle vybavených a preplnených sálach, so zlou akustikou a osvetlením a často bez skúšok" 3.
Dúfam, že táto odpoveď vám umožní nahliadnuť do rôznorodých a zložitých reakcií ľudí na sovietske koncerty počas druhej svetovej vojny. Ak sa chcete dozvedieť viac, môžete si pozrieť tieto odkazy:
● [Sovietska hudba v druhej svetovej vojne] ([objekt objekt])
● [Tri hlavné posuny v sovietskej hudbe počas druhej svetovej vojny] ([objekt objekt])
● [Sovietska úloha v druhej svetovej vojne: realita a mýty] ([objekt objekt])
Zdroj(e)
1. Sovietska hudba v druhej svetovej vojne - Gresham College
2. Sovietska úloha v druhej svetovej vojne: realita a mýty
3. Tri hlavné posuny v sovietskej hudbe počas druhej svetovej vojny
4. Sovietska hudba v druhej svetovej vojne - Gresham College
5. Sovietska úloha v druhej svetovej vojne: realita a mýty
6. Tri hlavné posuny v sovietskej hudbe počas druhej svetovej vojny
Záver: Hlupák alebo darebák?
Ak pominiem tých dvoch adolescentných šašov a internetových zabávačov, rozum musí stáť nad nepochopiteľným a škandalóznym správaním sa predsedu Smeru. Pokiaľ by si len užíval s milenkami, pomáhal si nejakými preparátmi a alkoholom a niekde na poľovníckej chate či v Zlatom kľúčiku táral, bolo by to poburujúce, ale primárne by to bola osobná ľudská hanba jedného psychopata.
Ak sa však takto vyjadruje premiér krajiny s najvyššou politickou podporou v členskej krajine EÚ a NATO, je to obrovská hanba pre celý národ a krajinu. Čerešničkou na torte je, že Robert Fico ešte aj verejne tvrdí, že tam kde cingajú peniaze, vlastne vojna ani smrť státisícov obetí nevadí.
Takto dopadol národ, ktorý si udržal kultúru a jazyk po tísícročie a nakoniec neuniesol tri desaťročia svojej samostatnej štátnosti a prístup k internetu? Takto sa príbeh tohto národa a štátu má skončiť? V rukách promafiánskeho politika a obchodníka so smrťou?
