Medzinárodná atmosféra hustne
Po týždňoch dohadov, argumentov a protiargumentov, prichádzajú oficiálni predstavitelia USA s vážnymi obvineniami na adresu laboratórií vo Wu-chane a voči Číne. Americká administratíva tvrdí, že majú dôkazy, že vírus SARS-COV-2 unikol z miestnych laboratórií. Tvrdenie zaznieva zatiaľ bez ďalšieho vysvetlenia a predloženia dôkazov. To vytvára priestor pre špekulácie.
Atmosféra hustne a Západ na čele s USA zďaleka nie je jediný, kto sa ostro vymedzuje voči Číne. K tomu sa pridávajú obvinenia, že čínske úrady zatajovali informácie a po svete skupovali zdravotnícky materiál, aby získali jednostrannú výhodu.
Bolo by naivné myslieť si, že celosvetová pandémia a najväčšia kríza od druhej svetovej vojny zostane bez pohybu v geopolitike. Pandémia, ktorú najprv režim v Pekingu zatajoval a ktorú zvyšok sveta vrátane medzinárodných inštitúcií podcenil, si začína vyberať obrovskú daň.
Viac ako štvrť milióna mŕtvych, narušenie globálnych ekonomických procesov, hlboká recesia, zatiaľ nejasné rozuzlenie a ponuré vyhliadky do budúcnosti sú dostatočne dobré dôvody na politický konflikt globálnych rozmerov. Ten ale nemusí a asi ani nebude eskalovať do otvoreného konfliktu.
Dohady, konšpirácie a podozrievavosť
Na začiatku sa objavovali až bizarné konšpiračné teórie o úmyselnom šírení choroby, ktorá mala byť biologickou zbraňou. Rôzni pomätenci dávali pandémiu do súvislosti dokonca s dlhodobo plánovaným cvičením NATO, ktoré malo precvičiť presun jednej divízie USA do Európy.
Divízia je síce veľké taktické zoskupenie vojsk, ktoré je ale operačne a strategicky bezvýznamné na vedenie akéhokoľvek konfliktu. Niekoľko takých divízií USA stiahli z Európy začiatkom milénia. Dnes tí istí konšpirátori prichádzajú s bludmi o zneužití vakcinácie na čipovanie ľudí. Hlúposti sa budú šíriť ďalej a ako vždy si nájdu svojich adresátov.
Najnovšie obvinenia o možnom úniku vírusu z čínskeho laboratória budú generovať opačné podozrenia. Ak by aj k úniku skutočne došlo, vôbec to nemusí znamenať, že išlo o umelo vytvorený vírus, alebo úmyselný únik. Umelosť vírusu renomovaní vedci opakovane vyvracali. To však nezabráni šíreniu dohadov, lebo časť ľudí sa bude spoliehať na svoju „vieru“ ako na akékoľvek dôkazy.
Každý urobil nejakú chybu. Niekto menšiu a niekto chcel zo situácie ešte vyťažiť, najmä Čína a Rusko. Ako to už chodí, nie celkom im to vyšlo. Teraz sa bude hľadať univerzálny vinník.
Na samom začiatku Čína pravdepodobne včas nerozpoznala podstatu a hĺbku problému a potom sa ho snažila ututlať. Čína bola na hospodárskom a politickom reputačnom vzostupe. Režim si nechcel dovoliť riziko kompromitácie „čínskeho modelu“. Tomu by nasvedčovali aj informácie o prenasledovaní lekárov, ktorí chceli na problém s novým neznámym vírusom upozorniť.
K tomuto treba objektívne prirátať aj zákernosť choroby, spočívajúcu v dlhej inkubačnej dobe a veľkej časti bezpríznakových pacientov. Na rozdiel od prvej epidémie SARS, ktorú sa v roku 2003 podarilo včas zastaviť na ázijských a svetových letiskách, teraz viacero vecí zlyhalo. Vírus a choroba sa rozšírili do celého sveta. Čína tomu mohla zabrániť alebo spomaliť šírenie, ak by o riziku informovala včas.
Zlyhala však aj WHO a vlády väčšiny krajín. Je otázka, či by reagovali dramaticky lepšie a podarilo by sa zabrániť celosvetovej pandémii, aj keby Čína informovala o problémoch skorej. Teda v momente, keď zistili o akú hrozbu naozaj ide. To, že situáciu podcenili na začiatku je vysoko pravdepodobné. Je však isté, že následným zatajovaním ju len zhoršili a zvyšok sveta je právom naštvaný.
Najmä v situácii, keď všetko vyzerá tak, že Čína by z tejto krízy mohla vyjsť ekonomicky aj politicky posilnená. Naviac vojensky vystrkuje vo svojom okolí rožky v dobe, keď sú mnohé americké a ďalšie pacifické flotily do značnej miery „uzemnené“ kvôli chorobe. To len zvyšuje frustráciu a hnev ostatných krajín a susedov Číny.
Na druhej strane, v januári už bolo jasné, že Čína má vážny problém s novou chorobou. Izolácia Wu-chanu a rýchla výstavba nemocnice pred kamerami nebola len propaganda. Všetci si mohli z toho vyvodiť závery pre seba. Mnohé krajiny ich neprijímali dostatočne razantne ani keď talianske zdravotníctvo kolabovalo a prechádzalo na vojenský režim vrátane triáže pacientov.
Čaká nás studená vojna, alebo hrozí horúci konflikt?
Globálna kríza je ako vždy spúšťačom dvoch protichodných procesov. Pandémia spustila solidaritu a snahu o spoluprácu a zároveň frustráciu a zostrenie medzinárodnej súťaže.
Negatívna reakcia USA a ďalších krajín je pochopiteľná. Najmä v situácii, keď pôvodné pomocné kroky Číny, ale aj Ruska, sa ukazujú ako vysoko účelové. Po tom, čo sa Číne podarilo ako tak zvládnuť situáciu, vydala sa na víťazný pochod pomoci do sveta. Pridalo sa Rusko, ktoré nakoniec má dnes obrovský problém samo so sebou.
Nespochybňujem úprimnú snahu pomôcť zo strany všetkých nasadených čínskych a ruských špecialistov a vojakov v Taliansku. Nie je však možné prehliadnuť intenzívnu propagandistickú kampaň režimov v Pekingu a Moskve, ktorá ich nasadenie sprevádzala.
Boj s koronavírusom bol veľmi rýchlo doplnený bojom naratívov, ktorý zaplavil najmä alternatívne médiá. Prístup totalitného a autoritárskeho režimu bol ospevovaný, demokracia odpisovaná. To bolo umocnené aj tým, že v mnohých demokraciách boli pri moci skôr populisti, ako akcieschopní a zodpovední demokrati.
Lenže prílišný tlak Číny na pílu a škody presahujúce akúkoľvek predstavivosť začínajú prinášať opačný efekt. Nielen v Európe a Severnej Amerike si ľudia a vlády začínajú uvedomovať, že prílišná závislosť alebo dôvera ku globálnej mocnosti ako Čína sa nemusí vyplatiť.
Nemyslím si, že súčasná situácia vyústi do novej studenej vojny alebo konfliktu aj napriek obrovskej frustrácii a potrebe politikov odkloniť pozornosť inam. Napätie bude rásť, ale nikto nie je zatiaľ pripravený angažovať sa vo výraznejšej eskalácii situácie.
V Amerike čakajú na jeseň prezidentské voľby. Dovtedy nemôžeme očakávať nejaké výrazné zlepšenie medzinárodno-politickej atmosféry, najmä keď Čína bohatne a všetci ostatní, vrátane Ruska chudobnejú. Ale Trump sa ani nebude hrnúť do konfliktu. Skôr bude chcieť ukázať tvrdý postoj a získať nejakú satisfakciu od Číny.
Nakoniec za svoje chyby zaplatí aj Čína. Jej odbyt bude klesať. Výrobcovia a krajiny budú prehodnocovať „lacné“ výrobné schémy a potrebu voziť všetko z Číny. Tá už aj tak nie je taká lacná ako bývala. Rovnako bude rásť nedôvera k čínskym technológiám (5G) a politickej angažovanosti.
Netreba podliehať hystérii, ale situáciu nie je možné ani podceňovať. Čaká nás menej jasná budúcnosť, v ktorej bude rásť globálne súperenie a nedôvera. To by mal byť dostatočný signál aj pre Európsku úniu, ktorá rovnako zaspala začiatok tejto krízy. Výsledkom by malo byť posilnenie, nie oslabovanie spolupráce v rámci EÚ a jej inštitúcií.
