Keď sa zamyslím, čo by asi povedal na náš dnešný svet, napadne mi jedno: pravda nestarne, len je občas užasnutá, koho má medzi svojimi obrancami aj odporcami.
Jeho slávne motto "Pravde veriť, pravdu žiť a pravdu brániť" je pre mňa ako kompas po celý život. Fakt, nie vždy tým človek získa priateľov. O to viac, ak pravda nie je populárna a väčšina by radšej počula príjemné lži. Ale práve odvaha žiť svoj názor a ostať verný hodnotám je to, čo z obyčajného človeka robí niekoho, koho si ľudia pamätajú.
Štefánik bol pragmatický romantik – vedec, štátnik, generál. Možno očakávate príbeh superhrdinu, ale nie. Bol to človek z mäsa a kostí, z malej dediny Košariská, ktorý sa nikdy nevzdal veľkých snov. Miloval svoje korene, ale nebál sa ísť von do sveta, hľadať spojencov a bojovať za slobodu nás všetkých.
Čo je na Štefánikovi výnimočné?
Nebral slobodu ako dar. Vedel, že slobodu treba vybojovať. Že čakaniu na "lepší zajtrajšok" musí predchádzať konkrétny krok už dnes. Aj vtedy, keď to bolí, aj keď vám niekto povie, že to nemá zmysel. Práve v tom je jeho odkaz dnes cennejší než kedykoľvek predtým.
Dnes sa ku Štefánikovi hlási kdekto. Ale málokto má odvahu žiť reálne podľa jeho odkazu, nielen o ňom rozprávať do médií. Lebo žiť pravdu znamená, že niekedy budete v menšine. Že dostanete nálepku naivného snílka alebo nepríjemného realistu. Ale práve to je jediná cesta, ako meniť veci okolo seba.
Vyrastal som neďaleko Štefánikovho rodiska. Viem, čo znamená niesť jeho odkaz v každodennej rutine, v kompromisoch aj rozhodnutiach. Jeho heslo mám v hlave vždy, keď musím povedať nepríjemnú pravdu alebo sa postaviť proti prúdu. Niekedy je to ťažké, ale stojí to za to.
Vážme si odkaz Štefánika!
Štefánik bol francúzsky generál, až posmrtne bol menovaný aj naším generálom. Francúzi ho poznajú a uctievajú si ho. Ale nie sú sami. Keď som bol pred rokmi v ďalekom Kábule na hlavnom veliteľstve misie ISAF, môj taliansky kolega, generál Battisti zorganizoval v jedálni obed na pripomenutie si vzniku Talianskej republiky. Bol som nesmierne hrdý, keď v príhovore spomenul zásluhy československých légií a Milana Rastislava Štefánika.
Osud ma zavial preč z kraja, kde som vyrastal. Ale neodvial ma od Štefánika. V Dunajskej Lužnej máme ku Štefánikovi a jeho krajanom veľmi blízko. Časť z nich sa sem presídlila do Nových Košarísk. Odkaz generála Štefánika je odkazom pre nás všetkých.
Priatelia, skúste dnes urobiť niečo tak, aby ste na seba mohli byť hrdí aj zajtra. V čom podľa vás najviac zlyhávame vo vernosti pravde? A naopak – poznáte niekoho, kto žije Štefánikov odkaz každý deň?
