Tento trend sa už začína prejavovať, alebo skôr či neskôr sa prejaví aj v ďalších oblastiach moci a globálneho súperenia a to v ekonomike, politike a diplomacii, vojenstve a spravodajstve.
Podľa expertov budú siete 5G znamenať takú revolučnú zmenu v spoločnosti a našom živote, ako kedysi priemyselná revolúcia. S nástupom 5G sietí sa globálne súperenie prenáša aj do oblasti informačných a komunikačných technológií. USA pod vedením prezidenta Trumpa už dlhšie bijú na poplach a varujú pred čínskymi technológiami a 5G sieťami. Ako to už chodí, časť má racionálny podklad a je reakciou na skutočnú hrozbu, z časti ide len o konkurenčný boj.
O pár dní vstúpia do platnosti vládne obmedzenia vo verejnom obstarávaní pre americké firmy, ktoré spolupracujú s vybranými "nespoľahlivými" čínskymi technologickými gigantami. 20. septembra uplynie lehota na možnosť odkúpenia americkej časti sociálnej siete TikTok americkým subjektom. Rokovania Microsoftu a čínskych majiteľov ale uviazli na mŕtvom bode.
Dnes priniesol portál cybersec.sk informáciu o tom, že Čína ohlásila Globálnu iniciatívu dátovej bezpečnosti. Ak to u niektorých z Vás vyvoláva úsmev, tak čiastočne máte pravdu. Čína je totiž už známa svojimi aktivitami v kybernetickom priestore. Ale stojí za to tejto správe venovať trocha pozornosti.
Wall Street Journal považuje túto čínsku iniciatívu za snahu vytvoriť protiváhu americkej iniciatíve Clean Network (čistá sieť). Clean Network bola pôvodne vládna iniciatíva, ktorá sa postupne rozširuje a internacionalizuje. Do takzvanej čistej siete patria čistí poskytovatelia, čisté ukladanie, čisté aplikácie, čistý cloud, čisté prenosové trasy. Pre každú túto oblasť budú dohodnuté štandardy, ktoré ale viacmenej vytlačia viacerých čínskych hráčov, najmä tých, u ktorých je podozrenie, že vo svojich systémoch a zariadeniach nechávajú pootvorené zadné vrátka. Vzhľadom na doterajšie konkrétne kroky, Čína sa bojí, že zostane mimo hru. Preto prichádza s vlastnou iniciatívou.
Západ a hlavne USA si dlho mysleli, že majú technologickú dominanciu. To sa však definitívne zmenilo. Nie je to niečo náhle, čo by prišlo bez varovania. Viaceré krajiny ako Rusko, Čína, Severná Kórea a Irán sa intenzívne venovali rozvoju kybernetických spôsobilostí, schopnosti prenikať do zabezpečených sietí, či vyradiť satelity. Na druhej strane, ani západné bezpečnostné agentúry nezaháľali. Najmä po útokoch z 11. septembra 2001, ktoré si práve dnes pripomíname, americká NSA sa intenzívne venovala elektronickému zachyteniu a spracovaniu možných hrozieb. Toto všetko boli skôr spôsobilosti na ochranu vlastných systémov alebo prienik či narušenie cudzích systémov. Ale Čína sa teraz stáva veľkým hráčom aj v produkčnej oblasti.
Bez ohľadu na sympatie a spojenectvá, všetci potrebujeme základné pravidlá pre zdieľanie a výmenu informácií a ich bezpečnosť. Žijeme v informačnej ére a s prechodom na 5G siete sa dáta a informácie stanú dominantnou komoditou. Bez jasných pravidiel, štandardov a protokolov nedokážeme spoločne fungovať. Avšak informačná bezpečnosť má podstatne viac rozmerov a tak bude stále viac dôležitejšie mať aj vlastné prostriedky sa priamu ochranu dát (šifrovanie) ale aj uchovanie ich integrity a trvalej dostupnosti.
Napríklad v rámci NATO spojenci namiesto nanútenia jediného technického a softvérového riešenia prišli s koncepciou tzv. federalizovanej operačnej siete (Federated Mission Network). Jej základom sú spoločné štandardy a protokoly, ale aj dôvera. Koncepcia vychádza z toho, že do zabezpečenej spoločnej siete budú môcť byť pripojení len tí, ktorí budú certifikovaní a dodržia dohodnuté štandardy a protokoly. Samotnú ochranu systémov a dát vo svojej doméne musia garantovať jednotliví členovia tejto federácie.
Konkurencia medzi Čínou a USA bude narastať a zvyšok sveta buď príde so svojimi riešeniami, alebo sa prispôsobí. Výtlak Európy a Ruska je bezpochyby čoraz menší v tejto oblasti. Zatiaľ čo sa Čína touto najnovšou iniciatívou snaží zostať v hre, ako píše cybersek.sk, má aj podstatne väčšie ambície v IKT.
Už v roku 2002 sme s kolegami v rámci záverečnej odvetvovej štúdie pre elektronický priemysel (Electronics Industry Study, ICAF/NDU) konštatovali, že západný korporátny svet bude mať čoraz väčšie problémy masovo vyrábať nové elektronické čipy. Investície do nových prevádzok na výrobu čipov presahovali už vtedy desať miliárd dolárov a profitná životnosť sa počítala na mesiace, než prišla technológia s väčšími kremíkovými platňami. Preto už vtedy prebiehal outsourcing výroby do tzv. čínskeho okruhu na Tajvan, do Kórejskej republiky a kontinentálnej Číny. Čína momentálne prichádza s megaprojektom, v rámci ktorého sa chce v najbližších rokoch stať dominantným výrobcom čipov na svete. Do tohto projektu investuje obrovské prostriedky.
Neviem, či bude táto snaha úspešná, ani ako budú reagovať USA ako doterajší líder v tejto oblasti. Ale isté je, že na tejto strategickej šachovnici nevidno Európsku úniu a Rusko.
Zatiaľ čo medzi Čínou a USA prebieha úporný boj o postavenie či dokonca dominanciu v oblasti informačných technológií, ktoré budú určujúce pre ďalší rozvoj výroby aj celej spoločnosti, my spolu s Európskou úniou dávame dokopy strategický plán obnovy. Priznám sa, je mi mdlo, keď vidím, ako sa tento plán spracováva. Toto nie je plán komunistickej päťročnice, ale reakcia na zásadný zlom vo vývoji, ktorý nastal po najväčšom narušení globálnej ekonomickej stability od druhej svetovej vojny.
Zásadnou otázkou nie je, koľko miliárd si dokážeme požičať či získať. Podstatné je, či si za ne zaobstaráme obnovu a rozvoj, alebo len zakonzervujeme postupné vytratenie sa na perifériu svetového vývoja a návrat na lazy.
