Zapamätal som si, že účinkujúci sa vyslovili najmä za zmenu štýlu vládnutia, aby bola získaná späť dôvera v inštitúcie, ktoré aj po „zmenách“ vo vláde, najmä po nových odhaleniach ostáva na bode nula a nielen u tých, ktorí sa zúčastňujú na manifestáciách. A zdá sa mi, že organizátori vedia o čo tu ide. Keď sľubujú, že budú chodiť do škôl, nie agitovať, ale vysvetľovať svojim rovným, o čo tu ide. Chcelo sa mi zakričať: to je ono. Bez toho to nepôjde.
Škoda, že to nevedia tí druhí. Alebo možno vedia, ale myslia si, že už uhnúť nemôžu.
Z tých požiadaviek som si zapamätal napríklad zmenu v prístupe k nezávislým inštitúciám, ale aj zmenu v správaní sa oficiálnych inštitúcií, včítane súdov prokuratúry a polície. Čaká nás voľba 9 nových ústavných sudcov, ako ich navrhneme? Kritériá sa pokúšala zmeniť bývalá ministerka, nakoniec musela uznať, že v tejto zostave to neide. Tých zmien treba toľko, že bez systémových zmien to ozaj nepôjde. Proste ide im (a nám) o systémové zmeny. Oni to asi nepochopia, ale všetci ľudia dobrej vôle to pochopia, len im to treba povedať, ako si slušné Slovensko predstavujeme. Váhajúci sú asi najdôležitejší. A preto vytrvajme.
Sme na to mentálne pripravení? Všetci! Najmä opozícia, ale aj strany, ktoré vznikajú. Pripravme ľudí, aby v prípade potreby mohli nastúpiť (aby sme ich mohli voliť!). Pre všetky sféry nášho života.
Ani organizátori sviečkovej si neboli istí, že budú pochopení!
Pavel Pospíšil, dôchodca.
