Jedná sa o publikáciu Komunistické právo v ČSR (Dějiny bezpráví) z roku 2009.
Prosím, prečítajte si čo len recenzie na internete (komunistické právo.cz).
V knihe sa 30 právnikov z celej ČSR vyslovilo ku právnemu systému, ktorý vládol do roku 1989 v našich zemiach. Hovoria o tom, ako došlo k tomu že celý právny systém ktorý platil do tohto roku (1948) sa po februári 1948 úplne zmenil a v porovnaní s predošlým systémom sa čoraz viac všetko prispôsobovalo sovietskému systému, v ktorom vlastne právo v demokratickom ponímaní prestalo existovať.
Komunisti rozbili právnické školstvo, ale aj existujúce súdy, bol zavedený sovietsky systém prokuratúry. Zrušili resp. prispôsobili systém advokácie, notárov zrušili, dokonca na dlho zrušili aj katastre a systém evidencie nehnuteľností. Justícia sa stala slúžkou Komunistickej strany, čo využil nový systém v procesoch s „triednymi nepriateľmi“ vo vykonštruovaných procesoch, ktoré mali doložiť a ospravedlniť aj hrdelné, morálne a majetkové zločiny celého systému. O tomto všetkom sa hovorí v knihe Komunistické právo v ČSR, ktorá je už aj na internete. Je pritom zarážajúce, že slovenská právna, politická a občianska spoločnosť sa vôbec podobne systematicky týmito problémami nezaoberá, čo vytvára vhodnú situáciu pre plazivý návrat k mechanizmom, mysleniu a konaniu skupín osôb k starému systému.
Keďže mám informácie, že k okrúhlemu výročiu „Víťazného februára“ sa pripravuje konferencia, chcem využiť čas, aby sme sa (občania Slovenska) zaujímali o prípravu, program a priebeh tohto záslužného činu. Chcem vyzvať potenciálnych účastníkov (referujúcich) a organizátorov, aby využili príležitosť a vyzvali NR SR, vládu a prezidenta na skoncovanie s myšlienkami, ktoré znamenali 40 – ročné utrpenie celého národa.
Nie je predsa možné, aby sa v čase 28 rokov po zmenách systému objavovali dokonca aj v zákonoch schované relikty starých koristníckych snáh zatajovaním majetkov drobných ľudí, napriek existujúcej Ústave, Nálezu ÚS a slovných ubezpečeniach, že všetko je v poriadku.
Z týchto dôvodov som sa vyjadril v predošlých blogoch. Preto nechápem vyjadrovanie viacerých účastníkov „diskusie“ na blogu, ktorými zľahčujú problém a odvádzajú pozornosť diskusiou o (v tomto čase) zástupných problémoch aj keď sa určitým diskutérom môže zdať, že treba aj v súvislosti so zločinmi komunizmu riešiť iné problémy. Riešme najprv problém, ako bol nastolený. Inými blogmi alebo diskusiou riešme ďalšie problémy, ktoré považujeme za dôležité. Toto je tiež metóda, ktorú používali komunisti na únik z diskusie, a konania o nastolených problémoch. Dokonca aj v súčasnej dobe sa stretávame vo verejných diskusiách s touto metódou, a kto sa jej nechce podriadiť, stáva sa tiež nepriateľom.
Pavel Pospíšil, dôchodca
