Z uznávania modzgu trustu pána F. by vyplývalo, že možno to bude ficizmus (od leninizmu, castrizmu alebo putinizmu?). Nechajme sa prekvapiť. Možno to už nebude dlho trvať. Alebo áno? S tými vianočnými prídavkami, bezplatnými lístkami na vlaky, Enelom a čo bude nabudúce? Mladá generácia tešte sa. Mojej generácii, ktorá sa stala v roku 2000 znovu platcom na dôchodok ako SZČO, vzali a nezaplatili z vlastného zárobku to, čo sme zo zákona zaplatili do štátnej Dôchodkovej poisťovne. Možno sa nájdu aj ďalšie brebendy, na ktorých štát „zarobí“. Tie cestovné lístky totiž ktosi zaplatí a z vašich daní (súčasnej aktívnej populácie). Myslím, že nič nie je na tom svete zadarmo, ani za socializmu.
A neskôr sa nájde zasa určitá skupina, ktorej sa voľačo zoberie a inej niečo dá, zasa z tých ďalších daní a poplatkov. Veď metóda je známa už od Manifestu a neskôr ďalších izmov. A aj moja generácia (značná časť, najmä tých ktorí ešte nezabudli) sa zamyslí a povie si?. Zlatý socializmus. Mali sme všetci prácu, aj družstevníci na poliach (aj vlastných), ktorí robili za pracovné jednotky: to boli merné jednotky, podľa ktorých boli odmeňovaní družstevníci. Napr. v Honťanských Trsťanoch to boli za jednu jednotku 1, 2, až 3 Kčs. Členovia družstiev dostali za celodennú prácu 3 jednotky t. j 9 korún. A tak, kto chcel vychovať rodinu, chodil na práce na Šumavu a inde do lesov (alebo do štátnych kameňolomov alebo do štátnych baní), pričom na vlastnom JRD si musel vziať neplatenú dovolenku. A v iných dedinách po celej ČSR, neskôr ČSSR to bolo podobne. Veď koncom 80 tých rokov bolo kolektivizovaných 80 alebo viac % pôdy. (môžete doplniť). A aj teraz chuti do experimenty nechýba. Ešte šťastie, že máme Eurofondy, ak sa cestou k príjemcom (novým poľnohospodárom nerozkradnú) a úplne to nezaplatia naši daňoví poplatníci. Alebo zle počítam? Veď aj my platíme do kasy našej Európy značné financie. A za chvíľu už nebudeme príjemcovia, ale len prispievatelia. Lebo ďalší potrebujú peniaze. A tak sa ten náš nový socializmus, pod vedením novej štáto-strany kotúľa známou rýchlosťou, dva kroky vpred a jeden vzad. Len aby sme neskončili ako Gréci, Taliani, Španieli, Íri a kto ešte?
Nuž aj taký bol (alebo je?) ten náš socializmus.
Prepáčte mi nepríjemné spomienky a poučme sa.
Pavel Pospíšil, dôchodca
