Len pre zaujímavosť, od pôvodného podania po súčasný stav uplynulo skoro 9 mesiacov a karavána si zdá sa mastí chtíče po pôde nerušene. Zdá sa, že ani po výmenách na GP sa nič nemení. A aj malé Gorily sú Gorily. A zakrývanie pokračuje asi aj v mojom prípade: do stratena.
Vyzerá to tak, že u nás každý čo len trochu „lepší“ úradník si osobuje právo byť vykladačom predpisov, zákonov, a aj zložky, ktoré majú byť strážcom ústavnosti v tomto štáte.... A vykladajú zdá sa aj ústavu a ústavné zákony. Niektoré medzinárodné normy sa prechádzajú mlčaním. A keď sa argumentuje aj domácimi najvyššími právnymi normami sa nikto ani nezačervená a karavána ide ďalej. A náš právny štát zdá sa je v troskách.
Najhoršie je, že aj zákony (niektoré aj nové) sú na hraniciach práv, niekedy aj ľudských práv, musí prísť „sedem statočných“, aby dali podnet na ústavný súd a aj v prípade úspechu sa nič nedeje, povie sa no a čo? A ide sa ďalej.
Už úplne mimo je situácia, keď sám najvyšší predstaviteľ, zdá sa tiež vykladá právne vzťahy v tomto štáte a keď sa ho opýtam, či to myslí vážne, ani sa neunúva. Len v záverečnej rozlúčkovej reči sa pochváli, že aj tak mal pravdu a dobre urobil. Všetko robil pre ľudí a občanov. Ale ktorých? Nuž budeme si ho tak aj pamätať. A vôbec, budeme si ho pamätať?
Myslím si, že počas desaťročnej cesty stratil toľko kvetiniek (a ako spolupútnik otca zakladateľa ich nemal veľa) a už dávno stratil aj posledné, že z maličkej kytice neostalo nič, iba ak bodliaky.
Uvidíme, čo bude ďalej.
Pavel Pospíšil,
Bratislava, jún 2014
