Znovu sa vyznal k pozitívnemu vzťahu ku minulému zriadeniu (dirigovanému Komunistickou stranou), pretože nie všetko bolo zlé, najmä výstavba vytvorila zdroje pre neskoršiu privatizáciu. Bez nej by ani daný poslanec nemohol privatizovať.
Nuž pán premiér, netreba zabúdať, že rodná strana „budovala“ zo zdrojov, ktoré vytvorila pracujúca trieda (medzi ňu som patril aj ja), ako aj zo zdrojov získaných znárodnením a poštátnením všetkého, čo sa dalo. Včítane drobných živnostníkov, roľníkov, ktorým zobrala táto rodná strana zdroj obživy rodín a nahnala ich do družstiev rôzneho typu. Za členstvo v družstvách dostávali družstevníci „mzdu“, ktorá nemohla stačiť na obživu rodín a tak chodili najmä v zime na práce do Čiech (na stavby a do lesov) aby si trochu mohli pomôcť a obživiť svojich.
Iné to bolo s funkcionármi ako družstiev, tak aj v ostatnom živote, ktorí nemali problémy s obživou pre svoje rodiny. Aj robotníci mali trochu lepší život.
Ďalšie zdroje získala Strana peňažnou reformou v roku 1953, takže vždy sa niečo našlo, čo umožnilo „socialistickú“ výstavbu.
Zatiaľ na záver prosím, aby si pán premiér a tí, ktorí tlieskali na jeho vyznanie prečítali, ak už zabudli na zákon č. 125/1966 Z.z. z 27. marca 1966, zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, (Podpísaní: Kováč, Gašparovič, Mečiar).
Ak získam ďalšie podrobnosti k danej problematike ohlásim sa.
Pavel Pospíšil, dôchodca
