Zároven mi padol do oka obrázok, na ktorom jeden z protestujúcich vtedajších poslancov drží v ruke plagát s názvom “stop politickému banditizmu“. Je to zaujímavé, že hoci to bolo takto verejne proklamované a dovolujem si, povedat v súlade s vtedajšou väcšinou národa (však Meciar padol, nie?), žiaden justicný orgán sa nenašiel a asi ani nenájde, ktorý by povedal, áno v súlade s našimi (a medzinárodnými normami ideme) budem konat. (Pretože pán zastupujúci prezident rozkázal: zakazujem konanie o tejto nehanebnosti!)
Myslím si a obávam sa, že novými súdnymi kódexami sa vytvárajú podmienky na novú formu (použijem jemnejšiu formuláciu) politickej a hospodárskej nekorektnosti. Nebudú znamenat tieto nové normy pri existencii „volného hodnotenia zákonov“, že už pri príprave súdneho konania, ale aj priamo v nom, si konajúci nedokážu všimnút argumenty jednej strany, že ide o zneužitie systému na okradnutie obcanov, na zbavenia majetku alebo presun majetku na tretie osoby (možno) blízke jednej politickej sile?
Pri existencii ludí v justícii druhu (starých, alebo školených) ešte v dobách minulých, pravdepodobne takémuto pokušeniu málo kto z nich odolá. A použije na to vela existujúcich možností, ktoré mu láskavo dajú existujúce zákony alebo ich „volný“ výklad.
Z nedávnej minulosti, ale aj v súcasnosti pri: dedicských konaniach , reštitúciách, máme dost príkladov, že naše súdy sa chovajú, ako keby žili v dobách reálneho socializmu a nechajú štátne orgány, ale aj jednotlivcov šafárit podla vlastnej vôle. Aj na tieto skutocnosti som myslel, ked som hovoril (v jednom z predošlých blogov), že štát patrí kdekomu, len nie obcanom.
Pavel Pospíšil, dôchodca
Bratislava, august 2015
