Tak som sa dozvedel (potvrdil som si), že Svätopluk mal účasť na trápeniach svojho príbuzného (Rastislava), ktorý bol väznený a dokonca oslepený, že mal „zásluhu“ na tom, že žiaci svätých Konštantína a Metoda boli vyhnaní z Veľkej Moravy. A takýchto kontroverznejších vecí v jeho vládnutí by sa dalo nájsť viac. Odporúčam širokej verejnosti výstavu do pozornosti, možno aj na poučenie.
Zároveň ma zarazilo a zamyslel som sa nad tým, či je správne stavať našu minulosť na postavách, ktoré mali toľko negatívnych činov vo svojej činnosti, ako ukázala aj výstava.
Zároveň som sa tiež zamyslel, či je správne, že traja najvyšší štátni predstavitelia stavajú pred nás na najvyšší piedestál osobnosť, ktorá má toľko negatívnych činov za sebou, keď máme aj pozitívnejšie osobnosti (Pribina, Koceľ, Rastislav, ak berieme do úvahy len náš „starovek“). Schovávať sa za potrebu mať hrdinské postavy pre národ považujem pri znovu formovaní našej minulosti za nie celkom šťastné.
Tiež som si uvedomil, že je zvláštne, že predseda vlády si kladie ako za vzor Jánošíka, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“, hoci by sa dalo povedať, že kradol a rozdával najmä svojim. Je to zvláštne, keď jeden z „popredných“ právnikov (aspom podľa svojho vlastného úsudku) má za vzor postavu, ktorá je z právneho hľadiska minimálne kontroverzná.
Nerád sa uspokojujem s tým, čo mi hovoria iní, aj keď sú to predstavitelia štátu bez toho, aby som sa nad tým minimálne nezamyslel. Nekritické prijímanie cudzích názorov sa nám v nedávnej minulosti neosvedčilo a zaviedlo nás do slepých uličiek, z ktorých sme ťažko hľadali cestu von.
