V roku 2013 pri tvorbe a schvaľovaní nového zákona o pozemkových spoločenstvách som upozorňoval na nezrovnalosti s ústavou a najmä na skutočnosť, že niektoré ustanovenia nie sú v poriadku. Jedná sa najmä zákony o vlastníctve (súkromnom). Zrejme môj hlas bol slabý a neuspel som. Dôsledky sa už prejavujú.
A máme v schvaľovaní nový „pozemkový“ zákon, ktorý reviduje hŕbu starých zákonov.
Tieto trochu obmedzujú manipulovanie so súkromným pozemkovým majetkom a preto ich treba prerobiť.
Vôbec, keď sa jedná o pozemky, na lokálnej úrovni (katastre a Pozemkové úrady) sa vždy nájdu miriady nadšencov a vykladačov zákonov, ktorí umožnia konať tak, že ide vlastne o pokračovanie pozemkovej reformy, neskôr kolektivizácie a „vojny proti kulakom“.
Nový zákon chce zasa zo zákona upravovať uzavretie zmluvy o prenájme pozemkov a keď ide človek pozorne cez tieto nové ustanovenia, zdá sa, že je to preto, aby sa pôda dostala do tých správnych rúk. Možno, že to ozaj myslia naši socialisti dobre, aj s vodou to mysleli dobre, a vznikol paškvil, za ktorý sa môžeme asi len hanbiť.
Veď aj ich predchodcovia to mysleli dobre, keď chceli dať pôdu a všetko ostatné do rúk „ľudu“ a čo z toho vzniklo. Teraz síce vlastníkov pôdy neposielajú do väzenia a na nútené práce (vďaka novembru), ale človek nikdy nevie.
Tie mikropodniky budú platiť aj pre záhradkárov? A zasa sa obmedzuje výmera na 28 ha (ako v Májovej ústave z roku 1948). Vážení, táto regulácia a vstupovanie do toho, čo rozhodovania vlastníkov robiť so svojou pôdou sa už veľa razy neosvedčila a znovu sa pravdepodobne neosvedčí. To táranie o všeľudovom vlastníctve sme tu nuž mali, a čo Vaši predchodcovia dokázali.
A asi to znovu postihne pôdu urbariátov a mlčíme, však to nie je naša pôda.
Viem, že zasa nahnevám niektorých, ktorým by tieto veci mohli pokaziť „legálne kšefty“, ale čo už. Radšej poviem, čo si myslím, ako sedieť v teple za pecou a potom si nadávať, že som nič nepodnikol.
Ale do ulíc asi pôjdem znovu! (Aj tak už chodím).
Pavel Pospíšil, dôchodca
