Myslím si, že u nás sa dá sledovať tento boj od porážky fašizmu, kedy tiež vstali „noví bojovníci“, aby si prihriali svoje polievočky a utrhli čo sa dá.
Našiel som v starších materiáloch názor, že Košický vládny program (myslím si, že Gottwaldov) bol takou prvou lastovičkou, ktorou sa predstavila vrstva nových vládcov. A prezident Beneš nič nezbadal. (nezbadal alebo nechcel zbadať?). Po prvom úspechu sa bratia marxisti osmeľovali čoraz silnejšie a hlasnejšie, najmä v pozemkovej reforme, v reforme školstva, justície a najmä v „silových zložkách“ polície a prokuratúry. Víťazná sovietska (marxisticko – leninská) ideológia víťazila ne celej čiare a naším socialistom a komunistom za pomoci sovietskych inštruktorom sa darilo.
Prišiel február a zdalo sa, že nás čakajú len krásne zajtrajšky, úsmevy a hľadenia zo znižovania cien a pod. A národu (masám) nevadila ani krádež storočia – menová reforma, ktorá ožobračila najmä strednú triedu, rozvíjala sa v týchto intenciách pozemková a priemyselná reforma. A znovu nám nevadilo rozkulačovanie kulakov, najprv len väčších roľníkov, potom stredných a nakoniec zem živiteľka bola odňatá aj tým, ktorí ju používali na výživu svoju a svojich rodín. Len ojedinele sa našli odvážni, ktorým sa to nepáčilo, ale boli umlčaní. A aj po „flanelovej“ revolúcii ostalo dosť síl, ktoré brzdili a znemožňujú návrat demokratickej spravodlivosti. Nie je ani čo čudovať sa. Veď starí bojovníci za socialistické červené zajtrajšky ostali na svojich miestach, len trošku prevrátili kabáty a išlo sa ďalej. A ich smelosť stúpala a stúpa ďalej. Darmo niektorí sa uchádzali o zásah v zmysle zákonov (aj ústavy), dokonca aj prezidenta, aby sa aspon slovne zastal ústavy a právneho štátu pre všetkých, nie len pre vyvolených. Radšej sa nechal počuť, že veď treba sa uchádzať o nápravu u všetkých ostatných okrem neho. Aj amnestia „prezidenta“ ostala nevyšetrená za silnej spoluúčasti nového „spravodlivého“ premiéra, ktorému by najviac vadilo narušenie stability právneho systému. Že jeho spolučlenovia vtedy vládnej kamarili pokračovali v zváštnom prekrúcaní zákonov a logiky demokratického vládnutia nikomu nevadili. Prinajlepšom sa vymenili stoličky, ale na podstatu veci sa nedosiahlo.
Najzaujímavejšie je, že osvedčená metóda zatĺkania pokračuje aj po „nežnej“, znovu vstali a vstávajú noví bojovníci a našli si miestočká vo vrcholnej ekonomike, politike, kultúre, proste všade. Aj teraz sa pokračuje ďalej a keď sa niekto z novších opováži povedať, že by bolo vhodné, aby sa aspon rozprávalo o starých chybách a prečinoch, najlepšie je umlčať ho ružová situácia sa môže „rozvíjať“.
A možno naletíme znovu a dáme hlas tomu, kto pije kolu a má najlepších priateľov. Pokračovanie nabudúce.
Pavel Pospíšil.
