Čerstvé skúsenosti ozrejmujú skutočnosť, že aj špeciálna prokuratúra sa podieľa na takomto „strážení“ spravodlivosti, riadiac sa heslom čo oči nevidia, to srdce nebolí a kľud a „ochrana“ našich môže pokračovať. Najlepšie sa takýto vzťah k spravodlivosti prejavuje pri kritike verejného sektora. Najlepšie je, že na týchto obchodoch so spravodlivosťou sa podieľa svojou čiastkou a nie malou aj Generálna prokuratúra voči Špeciálnej prokuratúre.
Moja posledná skúsenosť je podľa mňa vážna najmä z hľadiska blížiaceho sa vymenovania nového šéfa špeciálnej prokuratúry. Žiadal som Generálneho prokurátora aby prešetril „zátĺkanie“ trestného podania voči verejným činiteľom. Pracovníci Špeciálnej prokuratúry zamietli moje trestné oznámenie bez toho, aby sa presvedčili vyžiadaním dokladov, ktoré som žiadal pripojiť. Stačilo, aby šéf Špeciálnej prokuratúry povedal, že nenašiel v podaní dôvod, aby prípad riešila Špeciálna prokuratúra. Som presvedčený, že ak by sa minimálne pozrel na vec, resp. vyžiadal by si moje dovysvetlenie, ak tam ozaj nič nevidel, našiel by toľko dôvodov na dôkladné prešetrovanie, že aj viacerí špeciálni prokurátori by mali čo robiť. Podanie som totiž robil s členom advokátskej komory, ktorý pozná celý prípad, a tuší čo je pod pokrievkou.
Aj generálna prokuratúra si zrejme osvojila technológiu, čo oči nevidia, to je v poriadku. Používa pri tom naivné spôsoby, ktoré len zväčšujú podozrenie, že keď sa dajú do hromady politici, súdy a polícia, občanom štátu nepomôže nič. Zdá sa, že aj u nás si súčasná štátostrana vybudovala postavenie, ktoré za spolupráce a nerozborného priateľstva vyššie uvedených zložiek sa veľmi podobá na časy mečiarizmu, kedy mohol pán zakladateľ zatĺkať aj zločiny proti ľudskosti a nedialo sa nič. Ale však aj pán JUDr. Fico povedal, že s tým sa už nedá robiť nič. A mám obavy, že začína to byť možno aj horšie. (Zatiaľ sa občania nevysielajú do zahraničia v kufroch auta, používajú sa sofistikovanejšie spôsoby). Keď očividne aj okresná polícia si trúfa zatĺkať obrovské prešľapy verejných činiteľov (Správa katastra a Obvodný pozemkový úrad), tým, že zaopatrí len tie doklady z trestného podania ktoré jej podľa úsudku stačia (na zamietnutie podania) a ešte mi to aj povie do telefónu, je to povážlivé. A okresná a krajská prokuratúra na moju sťažnosť povie, že súhlasí s políciou. Ozaj neviem, čo si mám o tom myslieť. Naznačili mi, že si len chcem vylepšiť (pre moju rodinu) finančnú a majetkovú situáciu. Nuž som zvedavý, kedy pre mňa prídu a obvinia ma z niečoho, čo si neviem ani predstaviť.
Najväčšie obavy mám z toho, že novým šéfom Špeciálnej prokuratúry sa stane pán JUDr. Kováčik. A zatĺkanie môže pokračovať a prekvitať. Asi nie vtedy, keď sa jedná o obyčajnú ženu, u ktorej treba vytiahnuť tie najväčšie kalibre a rozpacovať ju, najmä keď si to želajú aj predseda vlády a minister vnútra. Však aj experti s nimi súhlasia.
Podobná situácia nastala, keď som žiadal ako trestný čin prešetriť manipuláciu s oceňovaním pozemkov pod záhradkami. V tomto prípade majiteľov pozemkov čaká obnovený prípad platinových sitiek. Len neviem či už „neskoro“ zasa patričné zložky nezistia, že je už neskoro, a nič sa nedá robiť. A zasa je do prípadu zapletená Špeciálna prokuratúra, Okresná prokuratúra a Okresná polícia.
Ešte šťastie, že sme si zvolili prezidenta, ktorý zatiaľ nepatrí do štátostrany. Som zvedavý, ako sa mu bude dariť proti presile: politikov, súdov s prokuratúrou a políciou, ktoré patria do spoločnej sféry záujmov a zatiaľ sa zdajú nepriestrelné.
Možno by pomohlo situácii v našej krajine, keby pán premiér, ale aj jeho politickí súputníci porozmýšľali o tom, či už občania nemajú dosť ich bašovania a zamysleli sa nad sebou. Myslím, že jeho zamietnutie kandidatúry na prezidenta by malo byť dostatočnou pohnútkou a upozornením, že nič netrvá večne. (Aj komunisti si mysleli, že marxizmus leninizmus je večne živý a ako skončili). Aj pán Mečiar si myslel, že kvety mu pokvitnú do nekonečna a ako to skončilo.
Aj pri tvorbe zákonov (zákon o pozemkových spoločenstvách, zákon o lesoch a neviem čo nás ešte čaká) by bolo dobre porozmýšľať, či sú dobré všetky tieto zákony aj pre občanov a nie len pre našich kamarátov.
Pavel Pospíšil.
