Ide o to, že už viac ako týždeň som v Pune a meditujem čo telo a duša dá a moje cesto-memoáre
zaostávajú ešte kdesi na ceste z Agry - tak pridaj pán vodič autobusu ak to je ešte možné a šup-šup do
Radžastanu... hech, vera bože, Radžastan - najexotickejšia časť Indie, kde je možné všetko a všetko je možné. prašný svet rozprávkových miest, národných parkov, puští, palácov, chrámov, tiav, pestrorakych žien a snov. vitaj chlapče vo svete moslimov, džinistov, hinduistov a vás turistov, ozýva sa z repra neba. vitaj, ale opatrne...
tak hneď začerstva Fatehpur Sikri, na krátko hlavne mesto veľkej Murghalskej ríše za čias panovania Akbara Veľkého ( 16 stor. ), miesto kde čas naozaj zastal, bez srandy a bez pardonu. fatehpur sikrit môžme pretransformovať do angličtiny ako fate pure secret, čo by vôbec nebol samoúčelný preklad, keďže osud sa s týmto kráľovským mestom zahral skutočne kráľovsky, keď mu nedoprial dostatok vody. ďalšia variácia je napríklad faith pure secreta, že viera je iba čistý, ale mučivý sekrét ega, takže radšej faith no more. a tu mi nedá nespomenúť nápis zdobiaci chodník pred vchodom do fakulty elektrotechniky a informatiky ( skratka FEI ) v BA. Povedľa nasprostastých – ing. Surový, ing.Bezprizorná, ing. Pomykov, sa skvie skromný a trefný – FEI no more. Nad vstupom do mešity vo Fatehpure sa viníma ešte zaujímavejší nápis a to výrok z koránu,
nečakane Ježišov a znie – svet je most po ktorom musíš prejsť, nestavaj si teda dom na moste; kto verí v hodinu ( spasenia ), može čakať večne. No asi nejde o presnú citáciu, ale zmysel tohto krásneho podobenstva som dúfam zachoval. Zaujímavé je, že ho nenájdeme v novom zákone, hmmm...
Buland Darwaza - vstup do mešity
je to najväčšia vstupná brána na svete - 53.6m vysoká and 35m široká
na nádvorí mešity
mramorová hrobka súfijskeho mystika Salima Chistiho. neplodné ženy veria, že vďaka modlitbe na tomto mieste sa dostanú do požehnaného stavu
prekrásna ornamentácia mramoru
z dnu von vidieť, ale opačne nie
((video01))
samozrejme tam bolo zakázené fotiť a filmovať, takže iba kratučké video
Je užasné za aký krátky čas dokázal Akbar, tento svojský panovník, filozof a vojvodca, vybudovať tak
rozsiahli a esteticky namakany palácový komplex. nuž klobúk, alebo radšej turban dole. ruiny sa tiahnu
široko a ďaleko a keďže v hustom miestnom vzduchu nevidieť do diaľky, tak je dojem umocnený zdaním, že sa pevnosť tiahne za horizont. inač tento slávny panovnícky rod Akbar, Dzahangir, Sahjahan a Aurangzeb mal veľmi milé rodinne vzťahy, kedy syn svojho otca panovníka buď zabil, uväznil, alebo aspoň proti nemu tiahol s vojskom aby tak získal vytúžený trón. celkovo sa zdá, že muži sú dáke divne tvore, potvore, ale to tu samozrejme riešiť nebudem.
čo viac, hmmm? Murghalska architektúra je skutočne unikátna a veľmi tvorivo preberá a kombinuje arabské, perzské a indické prvky. pôsobí nenútene, ľahko a neprečačkane zdobeno. dojem opäť maličko kazia všadeprítomní nadháňači a otravovia a večná pesnička o študentovi ktorý sa učí jazyky a zadara všetko ukáže. parlevu frans? sprechenzi dojc? italiano? espanol? chlapče zlatý, pokiaľ sa nenaučíš po slovesky vyjdeš na psí tridsiatok ( ináč neviete odkiaľ je nevšedný termín psí 30tok ???, bo pre mňa je to španielska dedina, español pueblo, ha-hu ). Pomaličky, pomaličky sa stávam imúnny voči týmto obsmŕdačom a fotím čo objektív a situácia vydá/vída. fenomén fotenia na cestách je tak evidentný a častokrát prekážajúci, že človek-fotograf ľutuje, že ho vôbec ťahal zo sebou. občas sa zdá, že to foťák zobral blahosklonne turistu aby ho mal kto nosiť. mám dni kedy sa niekoľkokrát prichytím, že iba striehnem a vyčkávam na tie správne momentky, perspektívy, kompozície, lúče a farby, a skutočnosť, atmosféra okamihu mi uniká. potom sa namrzím a pripadám si ako polopríčetny Japonec, fotiaci, fotiaci, fotiaci. ale už o pol minuty sa štelujem, ci boha to je záber! mám proste svoje dni.
V meste duchov :
nekonečné hradby - Fatehpur je zapísany aj v zozname svetového dedictva - UNESCO
nikde nikoho
tak aspoň ja sa odfotím
všimnite si tých dvoch šuhajov pri bývalej nádrži - bazéne
aj takto sa prosím zarábajú peniažky
ľaľa ho tesne nad hladinou. hĺbka vody asi meter, z toho aspoň 10 cm vrstva špiny
a druhý v poradí v kvalifikacii na indickú olympiádu: disciplína - skok do vody a z vody
akonáhle títo fešáci zbadali skupinku plne vyzbrojených japoncov, začali hulákať : foto, foto! 3, 2, 1 jump a bleskurýchle hore ( tuším ešte rýchlejšie ako nadol ) a daváj pýtať peniažky za show
myslím, že jedna z mojich najlepších indických fotiek
palác Panch Mahal stojaci na 84 stĺpoch, vpravo budova háremu. Akbar mal aj jednu kresťanskú kurtizánu, ktorá vyhlásila, že ho bude milovať ak jej postaví kaplnku zasvätenú Panenke Márii a tak sa aj stalo ( veľmi, ale veľmi nezvyčajné u moslimov ). semienka týchto kvietkov mi beťár záhradník šikovne predal, vysvetlil kde a kedy sadiť,,, ale cocot vyrástol a nie kvety...
hlava
úžasné opracovanie kameňa
detto
sloní minaret, pod ktorým je pochovaný najobľúbenejší panovníkov slon
modelky
a ešte jedna modelka
Je to možné? z reprákov práve znie backstreet boys - quit playing games with my heart, neuveríte ale presne tuto pieseň som počul pred dvoma mesiacmi v tibetskej restike v náhornej stanici Mussorrie, Himalajos. a potom že čas a priestor sú lineárne. ba prd.
potom
zaliaty
potom
zaliaty
slnkom
zaliaty
krvou
zaliaty
hmotou
zaliaty
časom
zakliaty
potom
no len ma nechajte sa vybúriť, tato moja obsesia so slovíčkami, abo possesia, alebo poézia? predpotopné predpotomné haiku.
ešte jeden síce malo epický, ale zato troshku delikátny a intímny zážitok sa viaže k hnusnej hotelovej izbe v tomto meste, kde som chtiac nechtiac nocoval bez veľkej možnosti výberu. ( tak som si povedal, že človek môže a veru by aj mal vravieť čo len chce, kedy chce a všetkým rovnako, bez škrupuli, veď už sme sa dosť zmrzačili morálkou a vôbec ) ide samozrejme o slušne povedané auto-erotiku. neviem odkiaľ sa vzal ten takmer až mučivý pocit pri pohľade na moje úbohé semä, ale tak mi ich prišlo ľúto, že taká dokonalosť, esencia života, to najlepšie čo dokáže moje telo, okrem dristania, vyprodukovať a ako to skonči a na akom mieste?!? určite si zaslúžili krajší údel, úbožiatka nevinné, ako splav indickou kanalizáciou...
skoro som si poplakal. takéto ja mam skvelé zážitky!
na terase hotela som si utrel slzičky a dal do reči s Americko - Kanadským párom práve pricestovavším z
Vietnamu a Kambodže. tak pútavo a farbisto mi to ten šuhaj z friska opísal, že tuším, že ta nabudúce
zájdem.
zbohom Fatehpur
((video02))
bez zvuku poprosím.
No a fičím ďalej - neďaleko Fatehpuru je najznámejšia a najpozoruhodnejšia vtáčia prírodná rezervácia v Indii, aspoň sa tak píše v múdrych knihách a teda keď idem okolo čo bych sa nezastavil?.? Národný park Keoladeo Ghana je zaujímavý nevšednou pestrosťou a množstvom vtáctva, vyše 280 druhov, na skutočne malej ploche – ani 30 km štvorcových, čo je v tomto prípade približne 3 krát 9 km, poväčšine umelých vodných plôch. Od 1984 tiež zaradená medzi UNESCOm chránené dedičstvo. Je tu možnosť zapožičania bicykla, či nezabudnuteľnej plavby člnom. Malej noticke v Lonely planet, že ak počas monzúnov nepadne dostatok zrážok, plytké jazera vysychajú, som nevenoval pozornosť a hybaj bezhlavo do parku.
O danej tématike viem skutočne málo, rozoznám vtáka od vtákopyska, mám rád Hitchcockovych – Birds a taktiež morčacie a kačacie mäsko a ešte poznám priemerný vtip, že zatiaľ čo ženy majú všadeprítomných gynekológov, chudákom mužom zostáva akurát tak návšteva ornitológa.
Teda prečo sa nepriučiť čosi nového? – beriem si sprievodcu, naskakujeme na bajky a ide sa. Keďže
sympaťák sprievodca ma hneď upozornil aby som v tuto sezónu veľa neočakával, vodu že musia vyčerpávať zo studni aby tu aspoň dáky ten život žil. Nebudem sa zbytočne rozpisovať, bolo to fajn, ale iba fajn. Hoc prekrásny tirkisový rybárik – king fisher je nezabudnuteľný, je to ako keď lieta radosť. Ďalej obria sova – eagle owl, jeden par vzácnych sibírskych bocianov, ktorých samec ma oči žlté a samica hnedé (alebo opačne), orol – serpent eagle, volavky a všadeprítomné papagáje. Okrem vtáctva tu poletovali sršne, šakaly, antilopy, statný jeleň, malý varan a kravy s vyčítavým pohľadom.
Eagle owl
Rybárik - King Fisher s rozprávkovým tyrkysovým perím na krídlach
žlté oči - podľa všetkého samec ( alebo samica ? )
och, môcť tak mať žlté nohy... alebo radšej krídla?
sokolík - šuhajík
tieto lúky sú vyschnuté jazera
ja fakt neviem...
No a teraz prichádza spomienka síce nevšedná, ale vôbec nie vábna. Tak si predstavte veľké, asi 70-80 cm korytnačky. Máte to? dokopy asi 5 kusov s hnusnými ksichtmi v plytkej bahnitej vode. To by ešte nič nebolo. A ešte si primyslite mŕtvu antilopu, teda už len polovicu. To by ešte stále nebolo nič mimoriadne, ale teraz si dotvorme scénu pre úplnosť, kedy tieto nevábne turtle žerú vnútornosti už riadne páchnucej antilopy. Skutočne humáč, brrr. Rýchle foto, krátke video a čelom a celom vzad, pochodom vchod.
až do tohto momentu som mal rád korytnačky
a ešte jedna modelka
no nie su zlaté? najhoršie bolo, že sa mi v tú noc snívalo, ako požierajú moje vnútornosti. áááááááá..........
((video03))
Miesto to môže byt skutočne unikátne keď je dostatok vlahy. Ináč ho vybudoval miestny maharadža z Barathpuru na prelome 19 a 20 storočia, ktorý mal vlastný vlak, jazzovú kapelu, slonie stáda, nesmiernu chuť cestovať a mastiť polo a nakoniec neborák takmer všetko minul. A k zbudovaniu tohto parku ho neviedla láska k faune, ale čistá lovecká vášeň. Nápis na jednom lomenom oblúku hrdo hlási, že dna teho a teho, zastrelil ctený maharadža vyše 5000 kačiek. Milé. Najvačší zážitok však bol - nočné cyklistické preteky so sprievodcom…
zdá sa, že čoskoro odletím aj ja, minimálne do postele, prípadne zahnieznim pod stolom...
do skorého čítania...
