Mnohé z minulosti človek pozabúda, ale miesto a pocit, keď sa dozvedel o páde dvojičiek, si väčšinou každý pamätá. A určite nikdy nezabudne, ak bol v tom čase ako aj ja priamo v New Yorku a videl to celé na vlastné oči.
V našom stredoeurópskom prostredí je meditácia úžasne nepochopená a akosi podvedome vytláčaná mimo tzv. normálnu spoločnosť a prirodzenú potrebu. Často sa spája so sektárstvom východných náboženstiev, s manipuláciou zo strany mýtizovaných Guru-ov a so strachom zo straty vlastného Ja. V lepšom prípade ju ľudia vnímajú ako koncentráciu, alebo relaxáciu na odpútanie sa od stresov každodennosti a vlastné praktizovanie meditácie považujú za čosi vážne a seriózne - sedenie bez pohnutia so zatvorenými očami, za ktorými je myseľ tuho upretá na nejakú činnosť, vizualizáciu, odriekavanie mantier, seba-analýzu apod.
Tak sme spolu pekne krásne v rozprávkovom Jaisalmeri a nechápeme, čo za 'fantazmagorické' mesto nám žiari, spolu so západom slnka, do tvári. Jaisalmer je skutočne ako z tisíc a jednej noci a my sa nemôžme, vlastne môžme vynadívať
Ráno mi oznámil istý spontánny Angličan - Steve, s ktorým som prehodil pár slov, že cestuje ďalej so mnou. Tak ok, ako myslíš. Nakoniec sme spolu strávili 8 či 9 dní. Plných, plných. Eeeeeen-eeen busom do Ajmeru, kde sme na sedemnásty pokus našli hotel s voľnými izbami, bo v neďalekom mestečku Pushkar, kam sa zajtra chystáme, vrcholí ťaví festival, najväčší svojho druhu na svete, čo značí že nájsť ubytko je skutočne obtiažne. Pobehujeme celý divý bol meste v snahe nájsť obchod s alkoholom, že kúpim aspoň po pivku, keď mám tie narodky. Naveľa, sme našli jedon, ale Steve napokon prehlásil, že už nemá chuť a tak som si oslávil veľmi veselo sviatok sám na izbe s 6 decovou fľaškou indického piva – King Fisher…
Verím, že týmto článkom aspoň oslovím zopár hľadajúcich...
Namaste. Si to predstavte : už len deväť dní budem tuná doma v Indii!!! kto by to bol povedal, že čas sa dá strčiť do malej krabičky na vonné tyčinky? to by síce nikto nepovedal, ale keby už, tak si musí byť istý, že takáto škatuľka bude samá dierka, aby mal kadiaľ dym času stúpať. tak vera. vedieť si nájsť čas na čas je občas načas obtiažne a ťahať nadčasy sa nám nechce. jéééžiško to sú drísty - zrúkne čitateľ v spravodlivom rozhorčení a ja len dodávam, že má pravdu, lež tento úvod zostane pôvodný, bo nieto času na prepisy.
Namaste vospolok ... si tak počúvam slávnu Mozartovu 40 symfóniu v internetovej kaviarni v dvojmiliónovom mestečku Puna a je mi skvelo kolo srdca. tak jasno. hádam aj vám bude príjemnejšie po prečítaní týchto riadkov. pome na to : Agra. aGra. agRa. agrA.........and beyond infinity... turisti-batôžkári,čo je špeciálna sorta obyvateľstva milujúca utrpenie vo vopred nečakaných situáciách a miestach, vedia jedno, čo je extrémne predvídateľné a iste, že ak si už vykonal tu hlúposť a zavítal do Agry, tak, tak ( tu nasleduje veľa takov a tak radšej tuto pasáž jemne preskočíme ) – tak vieš čo to znamená Agrofóbia...
Namaste preplnený dojmov z bláznivého cestovania a momentálnych ešte bláznivejších meditácii sa pokúsim vrátiť pár týždňov späť do Rišikéša, kde už akosi podozrivo dlho trvám : ja-haj - stará známa ríša Rišikéšska, moje oči sú tvoje oči, môj úsmev plave tebou pri ranných ceremóniách v ghátoch. hej práve ten Rišikéš kde šuhaji z Beatles odštartovali popularitu a záujem západu o východnú mystiku, jogu a filozofiu. a práve v tomto konkrétnom Rišikéši našli svojho majstra Maharishi Mahesh Yogiho, ktorý tu síce platí, alebo platil, skôr za šarlatána u miestnych, ale najmä vďaka nemu je tu toľko turistov a prosperujúcich ashramov. iba chúďa Beatlesacky ashram je polorozpadajúca sa ruina a o jediný pohyb sa starajú uškriekané opice.
Namaste, tak som si po čase zase ukradol hodinku-dve na nete a skúsim pokračovať v cestopise : 6 km nad Rishikeshom, na brehu Gangy, schovaný v horách, schovaný svetu a predsa odhalený internetu - http://www.phoolchattiyoga.com/about_us.htm si nažíva ashram Phool Chatti nerušene a slobodne. no to mi je veta. akoby sa malo udiať čosi melodramatické, brrr. a asi budú nasledujúce riadky vyznievať sentimentálne, ale keď je raz niekde super, tak čo už s tým pisateľ narobí. rádoby Nairobi. precedím sa do nádoby, veď som čerstvý mušt; nech žije fonetika a jej kumšt.
Citované z posledného mejlu : a teším sa na zajtra, na najsvätejšie hinduistické pútnické miesto Gangotri, prameň slávnej Gangy a asi sa vyteperím ešte kus vyššie... juch to bolo dávno - hodne sa odvtedy zomlelo a veď to, to, veď hej, božie mlyny melú na Gange pomaly ale isto; isto - hmlisto.
Namaste hlási sa bledá tvár, sahib Jaro, čo severo-hindustánsky znamená mrak, prítmie; Jaar zase milenec - prečo nie?; Jarra to však dáva na správnu mieru, značí to bastard, dokonca vraj čosi ako pekelník; aspoň viem na čom som. každopádne viem kde som - mesto Uttarkashi, podhorie Kumaonskych Himalájí, ani ceplo ani zima, tak fajn na krátky relax, pred druhou výpravou do Himalajos;
Namaste. Zopár postrehov a príbehov a motaníc po svete zvanom India načrtáva tento nevážny cestopis. Všetko sú to mejlos z cesty, ktorých autenticitu som chcel zachovať a teda ich uvádzam v pôvodnom lade, sklade a znení, iba s gramatyckimy opravami. Dúfam, že potešia a hádam aj pobavia. Tak pome na to : Hari óm
