Predstavujem si to nasledovne : ak by som mal odpracovať šichtu v škôlke s malými hyperaktivnymi mentálkami po poriadnom celonočnom fláme, tak by samozrejme potreboval okrem hojnej zásoby redbullov ešte väčšiu zásobu trpezlivosti aby som ich nezahlušil. a o to tu ide! ak viete premieňať negatívnu energiu súpera v svoj prospech, tak budete v Agre žiariť ZIARIT. ak nie, nuž sa vyzbrojte altruistickou trpezlivosťou a nezotrvajte ta dlhšie ako jednu noc. stačí. vidieť Taj Mahal skutočne stoji za to, ale potom s pánom aj bohom. nohy na plecia, batoh detto. ok, stačilo štylistiky.
Taj Mahal. Taj Mahal je dokonalý. neviem či je to pravda, ale je podľa mňa zopár veci na svete, ktoré sa už proste nedajú spraviť lepšie. Mona Lisa, Budhova Sutra srdca, Goetheho Faust, zenove koany, egyptská Sfinga, evangelium sv. Tomáša, Beethovenova Deviata, Bratia Karamazovci, antický Laokoon, Michaelangelov Dávid,Vladimír Mečiar a Taj Mahal. no, okrem malej nevinnej srandičky, je predchádzajúca veta myslená seriózne a kto si posedel tri hodiny pri západe slnca pod Taj Mahalom mi určite dá za pravdu. a veru ani nedýchateľný zakerný Agerský vzduch, ani davy hlučných všefotiacich turistov,ani roje komárov nedokážu odňať mágiu tomuto miestu. Taj Mahal je skôr hudba ako architektúra, nech mi odpusti hlavný sufijský majster, ktory tento taj - Taj naprojektoval, vlastne, hádam to aj on sám tak cítil...škoda opisov, zájdite si priatelia, najbližší víkend, abo cez sviatky, to už je samozrejme vaša vec, do Agry a pochopíte.
už prvý pohľad človeka ohromí
v celej svojej majestátnosti
vstupné : cudzinci 750 rupií, domáci 40rupií. niet sa čo čudovať, že je ich tu toľko
jeden z novozvolených divov sveta
laham jat - taj mahal
nevedno prečo v náržiach takmer nebolo vody
Okrem samotnej budovy Taju, ktorý je šialený aj v interiéri - s kenotafmi Sahjahana a jeho manželky Mumtaz Mahal, ktorej pamiatke je vlastne stavba venovaná, je okolitý areál orámovaný prekrásnymi palácmi, mešitami, perzkými záhradami a hradbami, ktoré vydaju samotné za užasnú ukážku murghalskej architektúry.
( ktorý, ktorej, ktoré, slovičkárenie choré! Aby si tu človek dával pozor na formu vety?!? yebem ti minaret...)
a tu prichádza ta správna chvíľka večernej poézie, hlásanej z minaretov po celom indickom subkontinente pri efektnom západe už spomínaného slnka do náručia agerskeho smogu:
zabíjali v moriach šťuky
klince,
žiabrami, kundami, do liptovskej
bryndze,
starý rak sa napaprčil - vytikoval
mince.
a čo z teho? pýta sa vĺn Neptún :
- mince -
šťukám svietia z očí mince
. mince .
to je vietor prisámvačku : Cikula
Vincent,
ale veď to vieme, viete. z mincí-mincí
klince,
morských panien himen budze dadze
indze,
zdochol rak - nech žije rak
zase dadze indze
tak.a. je. to. von. zdá sa že som vo forme. juch!!! Ospravedlňte prosím malú poetickú arytmiu vo verši s Neptúnom, ale čo už keď je to pravda...???…
yebem ti minaret
namakané detaily
dokonalá goemetrickosť
pri západe slnka...
v interiéri bolo zakázené použiť blesk. takže dobré fotky iba vďaka dlhšej expozícii
každý štvorcový centimeter ma svoje presné umiestnenie
po západe
Prisábohu sa nám všetkým zdá, že sa tieto zápisky nebezpečne vzďaľujú cestopisu a teda pribrzdím otázkou : čo je reku take neznesiteľne v Agre? odpoveď znie - ľudia. miestny nemiesty nadháňači, predavači, rikšovia, hotelieri, žobráci, decká a v podstate každý okoloidúci,,, sú taký neznesiteľný, že v porovnaní s nimi sú rikšovia v Dillí milý prívetivý srandisti. Ku klasickým výhovorkám rikšov vo veľkých mestách patrí, že hotel kam chcete minulý týždeň vyhorel, že je plný a neúnosne drahý, alebo že sa práve skončili voľby nový prezident oslavuje, číže vaša ulica je uzavretá, ale že on pozná výborný a lacný hotel hneď za rohom. Alebo – odkiaľ že si, sa pýta, a Slovakia poznám, samozrejme nemá ani potuchu na ktorom kontinente to je, ale práve včera odišli veľmi spokojný po prijemne strávenom týždni traja Slováci a že ma na nich aj kontakt atď. Ďalšia finta : nič netušiaci turista si kupuje v stánku na ulici ovocie, tu vedľa zastane malé otrhane dvoj-trojročné dievčatko, túžobne pozerajúce na banány a okázalo sa oblizujúce. Nuž nekúp mu!?! A potom, keď sa po chvíľke otočíš vidíš ako matka dieťaťa vracia banány predavačovi a spokojne si delia tvoje peniažky. Na ulici dajme tomu v Jodhpure ťa pristaví podnapitý chlapík a pýta sa kam ideš najbližšie, ty že do Jaisalmeru a on že no pani to je náhoda aj ja, tak mi sľub priateľu, keď sa ta náhodou stretneme, že mi kúpiš pivo. Jasne, sľubujes, aby si sa ho zbavil. A čuduj sa svete, na nič netešiacu obeť sa v Jaisalmeri zavesí starý znamy s tým, že si mu sľúbil pivo. Keď prikývneš, že hej veru sľúbil,zavedie ťa pred dom ničím nepripomínajúci obchod s alkoholom a zapýta peniaze na pivo pre seba a samozrejme galantne aj pre teba. ak dáš, tak si blb, alebo Nemec, lebo chlapa už neuvidíš, môžeš vyčkávať do večera. Ak povieš, že tu neďaleko je predajňa s polovičnými cenami, on len pokrčí ramenami, ok poďme tam môj priateľu a celý čas je veľmi priateľský a spontánny. Napokon mu kúpiš to sprosté pivo, ale keď sa pootočíš zistíš, že ho neotvorené vracia predavačovi a keď sa pootočíš ešte lepšie odpočuješ nasledovné – ahoj priateľu. Kamže zajtra? A nič netušiaci turista - do Jodhpuru – o to je náhoda, že mi kúpiš pivo keď sa ta stretneme. Jasne, smeje sa veselý Austrálčan, aj dve. Hej vera, keď takto obehne dvadsiatich-tridsiatich ma celkom slušne zarobené.
A rôzne variácie všakovakých odrbov s kreditnými kartami, zmenárňami, rezerváciami cestovných lístkov. V podstate platí jednoduché pravidlo, že na najviac ukričaných a najdoternejšich hadov treba dať a dbať najmenej. A napriek tomu opakujem, že sú títo šuhaji z Dillí a Rajastanu pohodoví v porovnaní s diablami v Agre.
zo strechy hotela
((videotaj))
zo zvukom poprosím
samopaly vs minarety
trapkovia
odvrátená a najpravdivejšia tvár Indie
zo všetkých štzroch strán rovnaký a predsa iný
...
odtiaľ to bude zrejme najpôsobivejšie
hradby
V Agre po tebe proste nekompromisne idú, v jednom kuse a to spôsobom nehoráznym. Rikšovia ziapu po turistoch, skutočne agresívne, že nech nejdú teraz do Taju, že je tam šialene veľa turistov, alebo že je práve na dve hodiny zatvorený, pod teraz na nákupy, on ťa zadarmo zavezie do najlacnejších obchodov, nemusíš si nič kúpiť len obzrieť atď. Vtip je v tom, že ani keď ho par krát odbiješ, najskôr zdvorilo, potom netrpezlivo, ignorantsky a po dvoch minútach, keď kráča povedľa teba, aj rázne nasrato, ho to neodradí a hudie si svoje a kričí, rozhadzuje kostnatými rukami a
nebezpečne gúľa žltými očami. Tu už treba zmeniť taktiku a spraviť niečo nečakané napríklad zvriesknuť : tum jha caledzao, teda prac sa do pekla, alebo začať nedôstojne utekať, alebo čo som ja zaradil za najúčinnejšie – začať robiť orangutána a to pekne nahlas, že sa okoloidúci otáčajú a smejú a to nášho nimróda odrovná a odšuchce sa za iným úbožiakom. Každú chvíľu sa ku kráčajúcemu pripojí niekto nápomocný a nepostradateľný s tým, že preboha len si nemysli, že chce peniaze, nie on je študent miestnej university a takto s turistami si zlepšuje slovnú zásobu. Prisahá, že ti zadarmo porozpráva zaujímavosti o miestnych chrámoch a pevnostiach, nebojácne odháňa ďalších obsmrdačov. Je to proste priateľ. Nakoniec neodíde kým nedostane suvenír, nie nechce peniaze, však to prisahal, ale keď nemáš suvenír alebo čosi čo by mu ostalo ako pamiatka na teba, tak môžeš podarovať aj
pár rupii, že ich v rámci priateľstva prijme. A čo spravíš, keď si to k tebe šinie neuveriteľná kreatúra so zmučeným výrazom v tvári, s kolenami ohýbajúcimi sa opačne, s chôdzou ako skutočný orangutan, po štyroch. A jest dokonáno...
A mnohí ďalší žmýkači peniazí, ktorí sú schopní ti predať pohľadnicu s pôvodne navrhovaných 20 za jednu rupiu.Ľudia sú tam proste naprosto zbesnený a to najmä vďaka tým primitívom americkým, nemeckým, anglickým, izraelským ktorý kupujú všetko a za stonásobne prestrelené ceny. Síce ma nedostali do stavu nasratosti a rozčarovania, predsa len som na druhý deň cítil, že tu nezostanem ani hodinu dlhšie. Chvátam odtiaľ…
Našťastie v samotnom areáli Taj Mahalu je od týchto beštii pokoj. Nech je k nim Višnu milostivý.Častokrát skutočne žijú v mizerných podmienkach a my sme ich jediný zdroj príjmu. Tak teda hop na autobus do Fatehpur Sikri, bývalého hlavného mesta s prekrásnym komplexom palácov a ruín kam až oko a ako dovidí, ale o tom, milé deti nabudúce...
ťava bezhrbá
padám kade ľahšie
váš Guru z Gurunu
