NAMASTE - zdravie všetkým a všetkému.
Včera som asi hodinu písal celistvú spravu o stave, keď tesne pred koncom, kdesi-čosi padol inet a s ním aj moja sánka. takže idem odznova. bolo to čosi obdobné :
hlásim sa spod Himalájí a vec sa ma takto, že opäť raz nenachádzam slov podať na diaľku tie splete pocitov a pocitov a pocitov. čo za iný svet?! kde a čo? sú to takí isti ľudia ako my?! každopádne treba miestnych obdivovať ako húževnato sa boria s osudom. či už v Dillí alebo tu v horách.
už ma vezú, už ma vezú...
V živote som neveril tým báchorkám o kultúrnom šoku, ale začínam tomu chápať. niežeby som toho veľa v živoce preskákal, ale ponad dáku tu vatru som teda zakrepčil, reku - čo a ako a čo, že tu človek len oči váľa a nechápe? nuž môžu mu kamoši, dokumenty, fotky a kdejaké drísty približovať atmošku. pod kožu sa nedostaneš. tak ako všetko sprostredkované, je takmer sprosté. Indické mestá sú jednocho psycho. smrad, bordel, nepredstaviteľne fungujúci chaos, dusno, kravy, samé čierne hlavy, zmrzačený žobráci prechádzajúci po kolenách a lakťoch hlavnú triedu, besný rikšovia a psi, a zase kravy, trúúúúúúúúbenie bez konca a začiatku, no proste paráda...
Pred hlavnou železničnou stanicou New Delhi_
Najväčšie indické letisko New Delhi pripomína vojnové narýchlo zbúchané pristávacie dráhy; letištný autobus nás namačkaných vezie cez úzke neoznačené cestičky, pomedzi lietadla a výmole, , ,bez zjavnej príčiny trúbi. fiha, pomysli si Jaro, čo bude ďalej keď toto je medzinárodný Aeroport? a veru na pravdu nemusí dlho čakať. ulice v Dillí a vlastne v každom väčšom meste, musia spĺňať určitý štandard. a to byt čo najúspornejšie osvetlené, samozrejme bez pruhov, pokiaľ možno prašné a samozrejme bez označenia, príp. s dopravnou tabuľou každých 10 ( slovom desať ) km. a už si to svištíme nočným taxíkom, spolu s Holanďankou Janeeke, ktorá ma zbalila pri colnej kontrole. mam chuť sa vykloniť z auta a od radosti čosi zvriesknúť, ale tu neradno hlavu vystrkovať z okna von, tak ju radšej trimem z okna dnu a usmievam sa potmehúdsky. naveľa naveľa nás taxikár vypoklonkuje z auta na hlavnej
ulici - Main bazar v Pahar-ganj, čo je vraj turisticky vyhľadávaná časť. aha, tu cez tmavú ulicu, popri bezstarostne spiacich domorodcoch, psoch a kravách, hen za roh a už sme pred hotelom-hostelom. zjednávame s biednym úspechom. ach, pohár studeného piva!?! celý besný obieham okolité uličky, po jedenástej je už takmer všetko zatvorené, nu smola. ešte že som si prezieravo odniesol z lietadla malú plechovku talianskeho piva. bon apetiti. sedíme na streche terase hotela, fajčíme het, popíjame už menej. druhý a tretí deň besnenie pokračuje. vo veľkomestách je to proste neúnosne.
((dillivideo))
rútim sa motorikšou a a a už do nás vráža nákladiak naložený miestnymi, v poslednej chvíľke brzdíme a naberieme cyklistu, ale nie aj ten sa šikovne uhol. magická ekvilibristika šoférov ma aspoň drží v stave pozornosti. myslím, že skutočne kríza by v Indii nastala po rezolútnom zákaze trúbenia na cestách. bez klaksónu
proste dopravný prostriedok nefunguje. a tá tvorivosť v intenzite a znení trúbenia! ako u nás rôzne znelky na mobiloch. poniektorí užívajú viacero výstražných znamení a celkovo to vyznieva, že si dokážu vyklaksóniť také : uhni ty smrad; kde sa mrdáš vidíš že som rýchlejší; uhni kurvo; bry deň prajem, ale bol som tuuuuuuuuu skôr; sklapni, sklapni, sklapni ty pes radžastanský; uvidíme sa zajtra u starého Šivúúúúúú, ale neser ma; a pod.; žasnem. na cyklorikši ma človek ešte jeden adrenalín k dobru a to že je omnoho zraniteľnejší, najmä v noci - samozrejme bez svetla.
Britney & Britishish Architecture
Ta pokukal som Qutb Minar, Bahaj - lotosový chrám ,,,trhy - vlastne staré Dillí je jedno obrovitánske trhovisko, dákie chrámy, hneď v prvom ma úctivo, ale veľmi rázne upozornili, že sa mám vyzuť ak si to nechcem pošramotiť u najsvätejšej Trimurti,,, ešte mrk, vlastne taký dlhší mrrrrrrk, na najväčšiu indickú mešitu Džami Masjid a obrovskú pomaly umierajúcu Červenú pevnosť, zopár
ďalších chrámov a stačilo.
Qtub Minar - dolne poschodia z cerveneho pieskovca, horne z mramoru
Qutub Minar - najvyssi Indicky minaret - 63m
Uzasna ornamentacia kamena
Monoliticky zelezny sltp stastia
Moslimska rodinka...
Hinduisticka ( stastna? ) rodina...
Kamenne vitraze
Bahaj - Lotosovy chram - hadam jedine miesto kludu a mieru v New Delhi
Djami Masjit - najvacsia Indicka mesita
Krajina s najvacsim poctom moslimov na svete
Z minaretu
To nie je hmla, ale smog, na horizonte
Raz tam v ulickach.....
ma deva padme - má deva podme...
nadherna audiencna sien v Cervenej pevnosti
Casti mramoru sa vyrezu a naspat je vlozeny presny farebny vzorec
Slavny Pavi tron - samotny tron bol ulupeny a najdete ho v pakistanskom Islamabade
Do videnia Cervena pevnost, dobru noc Dilli
Ešte posledne pivečko King Fisher, mimochodom skutočne dobré, spolu s uletenými Dánom čo tu už dvanásť rokov pendluje hore dole a obchoduje zo zbraňami, práve ako ja s heroínom. zhodli sme sa že Afrika je najlepší odberateľ všetkého zbožia a podobné tlachy. priateľov si proste nevyberieš - oni si vyberú teba. tak, stačilo, pádim ráno z Dillí a vďaka milostným vyznaniam svorky pouličných dunčov, dospávam vo vlaku. ani mi veľa neušlo, cez nesmierne špinavé okna sa ledva predral dáky ten jas. jasne India; klimatizované vozne, ale tak klimatizované, že sme všetci drkotali kosťami a ostatným príslušenstvom. Nu konečne Dehra-Dun, jediný beloch v okolí 10 km som ja, čiže sa stávam obeťou taxikárov a decák. zjednám zo 400 na 100 a vŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ a túúúúúúúúú do Himalájí.
prekrásna horská stanica Mussoorie je skutočný oddych od hluku, smradu, potu a besnenia. chaos samozrejme neopúšťa ani tieto miestečka, ale aspoň tu už nie je samovládcom.
tak dnes som sa nechal vyviezť lanovkou, áno dobre počujete lanovkou, na miestny dva a pol tisícový kopček a konečne na vlastne okále uvidel najvyššie štíty Himalájí. celý večer som sedel na terase strechy a pozvoľna zapadal zo slnkom a usmieval sa na Nandu Devi (7800m) a jej súrodencov. pecka het.
Konecne - podhorie Himalaji s terasovitymi polickami
Ubytko v 'palaci' za 80 korun
Lanovka?!?
Pitoreskna Mussorrie s kostolikom a duhou a nehou
00
Tak kam to bude?
Sedemtisic a vyssie
Kopec, kopec, kopec, dalsi kopec a kopec.....
Pri zapade slnka
uz nie den, este nie noc
Jáj stačilo na dnes, hádam vám to všetkým dôjde a ak vám to nedôjde tak ja za to vskutku nemôžem . net tu padá každú chvíľu;;; nabudúce napíšem aj čosi o gastronómii, bo je tu fantastická kulinárska sféra, najmä čo do výberu vegetariánskych jedál, ktoré sú v našich krajoch na nešťastie marginálne.
ta tak.
v skratke stačilo napísať :
v Himalájach to proste vonia a kto neverí nech sem letí, neobanuje.
majte sa krásne a na záver básnička :
agónia a extáza
-----------------
nádych, výdych,
nádych
som sám
sám, sám, sám
škoda reči
nuž každý si môže vybrať či je to agónia, či extáza
lúči sa na dnes s vami
jaro pavliga swami
