Vlna povianočno-novoročných výpredajov opadla, nastáva bilancovanie a bežná realita. Ako sme si už zvykli, s príchodom nového roka objavujú sa správy o zdražovaní hlavne komodít, ktoré bežne používame a pravidelne za ne platíme inkasné platby. Zvyšujú sa aj jednorazové ceny platené (štvrť, pol) ročne. Rozbiehajú sa odpočty spotreby a prídu ročné zúčtovania, faktúry za nedoplatky.
Pospolitý ľud hundre. Zvyšovanie cien sa mu nepáči. Radšej keby sa zvyšovali platy. A ceny znižovali. Starý dobrý socík.
Vlna výpredajov opadla, no ešte pred pár dňami zúrili doslova boje o miesta v rade, o košíky, o parkovacie miesta, o tovar, ba aj o ten, ktorý už z políc neúprosne zmizol. Ceny, ktoré obchody ponúkli, boli až hriešne nízke, v tej chvíli nebolo rozdielu medzi chudobnými a bohatými, medzi žgrlošmi a chronickými rozhadzovačmi peňazí.
A pospolitý ľud hundral. Nemohli byť výpredaje už pred Vianocami? Kedy sa dostaneme do obchodu? Prečo nemajú viac košíkov? Prečo nemajú dosť tovaru? Človek sa tu trepe a čo z toho? (Kde je starý dobrý socík?)
Mohlo by nás tešiť,
že zvyšovanie cien nebude zďaleka také dramatické, ako bolo (lebo muselo byť) v predošlých rokoch. Ale ľud hundre rovnako, ako predtým. Žeby zo zvyku?
Mohlo by nás tešiť,
že existujú výpredaje. Ľudia ich však využili maximálne, ba ešte viac. Banky vopred upozorňovali, že ľudia majú tendenciu sa zadĺžiť nad svoje možnosti. Ľud nedbal. Ako som kdesi čítal – No nekúpte práčku z päť tisícok.
Ľud bude zase hundrať! Naznačil som – prídu vyúčtovania, faktúry, nedoplatky, veľké nedoplatky. Peniaze sa minuli, platiť bude treba splátky, platiť bude treba nedoplatky a bude treba aj žiť. Ľud bude jesť hoci aj suché rožky a piť vodu z vodovodu, ale hlavne, že má pračku za päť tisícok.
Bude ho to dostatočne tešiť?
Na záver trošku čierneho humoru:
- Počuj, zdražie alkohol a cigarety!
- Joooj, zase budeme menej jesť?
