Pred niekoľkými dňami britský herec Hugh Grant poskytol pre online televíziu ITV trpký polhodinový rozhovor, kde adresoval veľmi tvrdú kritiku súčasnej vláde pod vedením Keira Starmera. Poskytol ho následne na to, ako spolu s ďaľšími ľuďmi, protestovali v Liverpoole pred snemom Labouristickej strany, ktorej Starmer predsedá. Ten, ešte ako opozičný politik, pozýval Granta a ľudí, ktorých zastupuje v mene nadácie Hacked off, na konferencie organizované jeho stranou.
Grant cez desať rokov pomáha dať hlas tým, ktorých britský bulvár zneužil pre písanie srdcervúcich príbehov za účelom zvyšovania predaja a peňažného zisku. Je tvárou think-tanku Hacked off a tlačí na všetky vlády schvaľovať legislatívne zmeny za férový mediálny reporting.
Po roku vlády pod vedením sira Starmera, ktorý ešte ako opozičný politik ostro kritizoval predošlé vlády za to, že túto vec neposúvali, dnes rovnako pre vec nerobí nič. "Všetky obete sa cítia osobne zradené všetkými politikmi, a čo je najdepresívnejšie, aj touto labouristickou vládou", povedal so zášťou Grant.
Ako tajne nahral novinára
Charizmatický herec, vyštudoval pôvodne anglickú literatúru a dnes je považovaný za národný poklad Spojeného kráľovstva pre jeho dlhotrvajúcu popularitu vo filme a televízii. Bulvarizovaný incident zo začiatkov jeho filmovej kariéry postupne prerástol v aktivizmus.
V roku 1995 bol zatknutý za „neprístojné správanie na verejnom mieste.“ Paparazzi fotograf ho odfotil s prostitútkou v aute na rohu Sunset Boulevard v Los Angeles. Tento incident sa stal veľkou medzinárodnou senzáciou 90.rokov. Hugh tú dobu komentuje slovami: „Paparazzovia boli vtedy všade. Vyšli z každého rohu a nikto nechápal prečo tak rýchlo vedeli, kde sa človek nachádza.“
Nebol bol to však len tento incident, ktorý naštartoval jeho širsí záujem o vec, ako povedal o desiatky rokov neskôr počas verejného vyšetrovania na preskúmanie stavu praktík a kultúry britskej tlače: „Všetky moje nedávne otázky a kampane týkajúce sa toho, čo považujem za zneužívanie zo strany časti britskej tlače, nie sú v skutočnosti motivované tým, ako so mnou zaobchádzali, keď ma v roku 1995 zatkli, ako uvádzam vo svojom vyhlásení tu.“
Jeho aktivizmus za zlepšenie novinárskej kultúry začal jednou kurióznou príhodou. V roku 2001 sa mu pokazilo auto na anglickom vidieku ďaleko od mesta, kde líšky dávajú dobrú noc. No oproti nemu šiel paparazzi, fotil ho a dokonca ho odtiaľ odviezol autom. Počas jazdy sa Grantovi chvastal, ako odpočúva mobily, podpláca políciu a o blízkych vzťahoch premiéra s vedením novín.
Grant sa tohto paparazzi novinára rozhodol tajne nahrať. Zinscenoval náhodné stretnutie v lokálnej krčme a scenár z auta sa zopakoval. Prepis rozhovoru posunul kamarátke do novín, čo vtedy vyvolalo vlnu kritiky.
O desať rokov neskôr v roku 2011 sa v Británii prevalil obrovský mediálny škandál, kde vysvitlo, že novinári bulváru nezákonne odpočúvali celebrity, členov kráľovskej rodiny, ale i bežných ľudí, ktorí sa stali účastníkmi dopravných nehôd, či iných tragédii.
Levesonovo vyšetrovanie
Na spoločenskú objednávku verejnosti vtedajší premiér Cameron poveril sudcu Levesona o hĺbkové vyšetrenie. „Správa o kultúre, praktikách a etike tlače” sa uskutočnila v rokoch 2011 až 2012. Grant v tejto príležitosti vypovedal vo verejnom vypočúvaní.
Vo svojej výpovedi do detajlov opisoval praktiky novinárov, ktorí využívajú špiónov v nemocniciach. Svedčil o tom, ako sa vedia nezákonne dostať k lekárskym záznamom, o vlámaniach do jeho bytu aj kancelárie, o tom aké rôzne manipulatívne a donucovacie taktiky používajú na to, aby dostali od ľudí reakcie.
Cameron, ktorý umožnil, aby sa toto vyšetrovanie uskutočnilo, povedal, že mnohé zistenia víta, no odmietol prijať potrebnú legislatívu.
„Cítia sa osobne zradení“
Herec komunikuje, že dotknutým ľudom, ktorí ukázali veľkú odvahu o ich skúsenostiach vôbec rozprávať, vláda doposiaľ nebola ochotná urobiť zmeny, ktoré by ich vedeli ochrániť. Žiadajú premiéra, aby vytvorili zákon, ktorý prinúti noviny dodržiavať základné normy slušnosti: „Aby sme v tejto krajine vytvorili tlač, na ktorú môžeme byť hrdí a na ktorú sa môžeme spoľahnúť. A ktorá je absolútne nevyhnutná v dnešnej dobe, keď sledujem, ako sa liberálna demokracia, ktorú sme si spokojne užívali päťdesiat rokov, postupne začína vytrácať.“
Bola by sloboda prejavu narušená, ak by sa bulvárni novinári držali rámca etických princípov? Ich tržby by sa o niečo znížili, no istotne by sa prestala znižovať kvalita demokracie. Za predpokladu, že od slobodnej a kvalitnej tlače, spätnej väzby a kritiky je demokracia závislá.