Bol koniec októbra 2019. O celosvetovej pandémii nebolo ani chýru ani slychu. Nič nám nebránilo v tom, aby sme sa vybrali na dlho očakávanú svadobnú cestu cez Atlantický oceán. Vzhľadom na dvojitú štátnu príslušnosť môjho manžela, naturalizovaného Kanaďana narodeného v Humennom, bolo jasné, kam naše prvé kroky viedli.
O Canada alebo svadobná cesta – časť prvá.
O tom, že si Kanadu zamilujem, bolo rozhodnuté na newyorskom letisku LaGuardia, v už naštartovanom Bombardieri smerujúcom do Montrealu. Ten sa podozrivo dlho nemal k odletu. Dalo by sa povedať, kvôli banálnej technickej poruche. Nedal sa zatvoriť batožinový priestor nad hlavami cestujúcich v kabíne. Po márnych pokusoch vyriešiť problém nekonfliktne, prišlo na scénu kladivo. Najprv po príklope klepali letušky, tá intenzita bola však vhodnejšia pre jemne vyklepaný kurací rezeň?! Našťastie prišiel kapitán Sully (I wish), ktorý jednou ráznou ranou uzavrel príklop, hádam naveky. My sme sa zasmiali, zatlieskali a mohli sme vyraziť na tú najlepšiu dovolenku.
Od začiatku sme vedeli, aj vďaka osobnej povahovej predispozícii, že sa počas tejto dovolenky nebudeme od rána do večera plašiť za turistickými atrakciami. Tieto dni sme si proste chceli užiť. Tým pádom boli v itinerári iba dve položky: Montreal a Quebec City.
K našim „like a local“ plánom nám výrazne pomohli kamaráti, rodení Montrealčania, ktorí nás u seba ubytovali. Našim dočasným domovom sa stal typický tehlový dvojdom, v pôvabnej obytnej štvrti Youville, s príjemnou dochádzkovou vzdialenosťou do centra. Možno aj vďaka ním, som sa v Montreale vôbec necítila ako v cudzom meste, do ktorého som zavítala prvýkrát.
Domáci sú totiž veľmi pohostinní, priami a hrdí. Ak povedia: „Cíťte sa ako doma!“, tak to tak naozaj myslia. A teda bez ostychu sme si mohli z chladničky vybrať na čo sme mali chuť, bez rizika, že za to budeme neskôr spoločensky odsúdení. Naši super hostitelia, nám bez obáv ponúkli svoje auto, keď sme potrebovali ísť napríklad do obchodu alebo na poštu. Aj v tomto prípade som presvedčená, že nešlo o zdvorilostné gesto. S týmto priateľským prístupom sme sa stretávali na každom kroku. Preto na Kanadu spomíname ako na príjemnú, nekonfliktnú a pozitívnu krajinu.
Vzhľadom na ich multietnickosť by som povedala, že si zobrali z každej kultúry to najlepšie. Od južných susedov sebavedomie a otvorenosť a od európskych predkov, zase úprimnosť a pohostinnosť. Čo je na nich obdivuhodné, je ich povestná hrdosť byť Quebečanom. Vzhľadom na to, že sú obklopení anglofónnym svetom, musia si svoje kultúrne dedičstvo veľmi strážiť. To sa na ich osobnostiach výrazne odráža.
Montreal je jedinečná príležitosť okúsiť stret americkej a európskej kultúry veľkomesta, bez zbytočné komerčného ošiaľu a davov turistov. Je to bilingválne mesto, kde však väčšina obyvateľov hovorí primárne francúzsky, no skoro všade sa dohovoríte aj anglicky. S podobným koexistovaním som sa doteraz v inom multikultúrnom meste nestretla.
Pre mňa bol Montreal hlavne o atmosfére. Dni sme trávili prechádzkami, gastrom a objavovaním zaujímavých zákutí mesta.
Výsledkom nášho objavovania je týchto 9 tipov na obohacujúci zážitok:
Povinnou jazdou je určite prechádzka mestským lesom na vyhliadku Mont Royal. Po stredne náročnom výstupe poteší, okrem krásnej panorámy mesta, určite aj bufet s priaznivými cenami. Ja som tam objavila výnimočnú chuť Chai latte.
Keď už sme pri teplých nápojoch, nemôžete povedať, že ste v Kanade pili kávu, pokiaľ ste nemali aspoň jednu z Tim Hortons. Ak hľadáte vyšší baristický zážitok Montreal ponúka veľké množstvo štýlových kaviarni. My sme vyskúšali napríklad Café Sat – http://sat.qc.ca.
Po vyhliadke Mont Royal sme sa presunuli na potulky kampusom anglofónnej univerzity McGill, ktorá je takým kanadským variantom Ivy League školy. Stojí určite za návštevu.
Čas na suvenír? Odporúčam doplnok oblečenia od kanadskej značky Roots. Všimli ste si, že kdekoľvek stretnete na svete Kanaďana, na 99% má na sebe aspoň jednu kanadskú vlajku príp. javorový list v akomkoľvek prevedení?
Kanadským národným jedlom je bezpodmienečne Poutine, ktorý je pravým quebeckým pokladom. Základom sú hranolky a kocky špeciálneho vŕzgavého syra, poliate hnedou mäsovou omáčkou. No existuje nespočetné množstvo rôznych variácii tohto pokladu. Najlepší poutine v meste, pravdepodovne na svete, - La Banquiese nájdete v štvrti Plateau Mont-Royal – http://labanquise.com. Druhý najlepší na svete zas v Prahe na Karlíne – http://www.poutine.cz.
Počas našej návštevy zažívali boom podobne ako u nás ako, tak aj v Montreale, remeselné pivovary. Naši miestni kamaráti ich s obľubou navštevovali a na pivo nás brávali takmer výhradne do podobných zariadení. Za zmienku rozhodne stoja Bar St. Denis – https://www.barstdenis.com a MABRASSERIE – https://mabrasserie.com.
Ďalšou zaujímavou zastávkou bolo sídlo Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO), ktorého súčasťou je aj malé múzeum.
Ak by ste mali záujem o doplnenie šatníka, na interiérové nákupy odporúčam Le Centre Eaton de Montreal. Na exteriérové nákupy je perfektná nákupná ulica Rue Ste.- Catherine.
Ako každé kanadské mesto aj Montreal ma svoj hokejový tím - Montreal Canadiens, ktorý je historicky najúspešnejší hokejový klub v krajine. V súčasnosti za nich hviezdi Tomáš Tatar.
Quebec city, alebo výlet do Narnie.
Ako cestovný prostriedok do Quebec City sme na severoamerické pomery zvolili menej obvyklú možnosť – vlak. Naši kanadskí hostitelia ním v Kanade nikdy nikam nešli. Ukázala sa ako cenovo dostupná a pohodlná možnosť dostať sa z centra jedného mesta do centra toho druhého. Odpadla tým nutnosť požičať si auto, ktoré počas návštevy Quebec City (a vlastne ani v Montreale) vôbec nie je nevyhnutné.
Okrem praktickosti, bola cesta vlakom aj veľmi zaujímavá. Už na stanici v Montreale ma prekvapili gaty k jednotlivým nástupištiam, pripomínajúce gaty na letiskách. Po kontrole cestovných lístkov vás vlakvedúci nasmeruje k rezervovaným sedadlám. Keď si spomeniem na všetky chaotické, zadýchané a častokrát život ohrozujúce nástupy do vlakov na Slovensku alebo v Česku, túto alternatívu považujem za skutočne verejnoprospešnú.
Po príchode do Quebec City sme si s VIA Rail Canada lokomotívou chceli spraviť pamiatkové selfíčko. V tom za nami prišiel usmiaty rušňovodič, že veď on nás vyfotí. A to sú tie maličkosti, ktoré robia dni krajšie.
WAU moment č.1 - Vlaková stanica... Ak by mal Rokfort detašované pracovisko v Kanade, viem odkiaľ by štartoval Rokfort expres. Tlmené svetlo štýlových lámp vás prevedie čarovným, tehlovým interiérom stanice so zelenými oknami, ladiacimi s výklenkami prevádzok. Napríklad, okolo zubnej ambulancie až von pred budovu Gare du Palais. Celá táto idylka vyzerá ako živé múzeum dopravy. Takýto zážitok, by som rada dopriala aj cestujúcim, ktorí prichádzajú vlakom do Bratislavy.
Quebec City je hlavným mestom provincie Quebec. V roku 1541 ho objavil Jacques Cartier a je vôbec prvou francúzskou usadlosťou v Severnej Amerike. Charizmatické centrum mesta Vieux-Québec, je od roku 1985 zaradené do UNESCO a považuje sa za perlu francúzskej Kanady. Keďže väčšina pamiatok sa nachádza v centre, toto mesto je ideálne pre ľudí milujúcich pešie potulky starobylými uličkami.
Hneď po príchode sme sa ubytovali v Auberge Internationale de Quebec (hostel), neďaleko vlakovej stanice. Presvedčil nás dobrý pomer ceny a kvality a tiež strategická poloha blízko centra. Len čo sme sa zložili, hneď sme vyrazili za jedinečnou atmosférou mesta, ktorú dotvárajú všadeprítomné dlažobné kocky a historické domy s farebnými okenicami.
Čo si nenechať ujsť?
Najznámejšou pamiatkou je Chateau Frontenac – ikonický hotel, ktorý je aj najfotografovanejším hotelom na svete. My sme si ho žiaľ fotili s lešením, ale povesti neostal nič dlžný. Okrem majestátnosti budovy nás oslovila priestranná promenáda deliaca hotel od rieky St. Lawrance. Mohla by som povedať, že k doplneniu gýču chýbal iba pouličný hudobník hrajúci My heart will go on. Ale nechýbal.
Z promenády sa dostanete rovno ku druhej povinnej zastávke – pevnosť La Citadelle. Je stále funkčnou vojenskou pevnosťou a múzeom. Povinnosť hlavne pre malých a veľkých milovníkov vojenskej tematiky.
Obohatení o nové fakty sa plynule presunieme do charizmatického historického centra, ktoré je tým pravým dôvodom na návštevu Quebec City. Pre mňa je to jedno z najkrajších miest na svete. Uličky sú plné kaviarni, reštaurácii, butikov a svetielok. Keďže sa blížil koniec októbra, nechýbala halloweenska výzdoba, na ktorej si domáci dávajú extra záležať. Jednou z tých najznámejších uličiek je Quartier Petit- Champlain, zároveň je jednou z najstarších obchodných ulíc na kontinente.
Takto očarení sme prešli až na malebné námestie Place Royal, kde sa nachádza rímskokatolícky kamenný kostol - Notre-Dame-des-Victoires.
Ak hľadáte miesto, kde si všetky dojmy a pocity uložiť a tiež nechať nohy oddýchnuť, odporúčam starý prístav. Tu sa môžete pohodlne posadiť na lavičku a všetku tú krásu vstrebať.
Na záver malé zhrnutie. Ako je už zrejmé, quebecké dni hodnotím veľmi pozitívne. Okrem všetkých pekných vecí, ktoré som spomenula sú prijateľné aj ceny, ktoré od tých bratislavských, až tak neutekali. Teda okrem drahšieho alkoholu v baroch, z dôvodu vyššieho daňového zaťaženia.
Takto sme Kanadu zažili my. Neviem sa dočkať až sa tam raz vrátime, alebo presťahujeme.
Zatiaľ sa však v spomienkach presuniem do druhej časti dovolenky a napíšem o zážitkoch z Miami & Key West.
