Ministerstvu financií, pretože nemá zmeranú východiskovú situáciu v jednotlivých rezortoch, nezostalo nič iné, len znovu použiť paušálny tlak na všetky UOSS vo forme percentuálneho určenia množstva ušetrených výdavkov (široko medializované boli 10% úspory v bežných výdavkoch a 10% úspory na mzdových výdavkoch). Noví šéfovia jednotlivých rezortov a ostatných UOSS sa pokúsia situáciu riešiť, ale rýchle sa dostanú pod tlak interného prostredia ministerstiev, rezortov a ostatných riadených organizácií. Každodenná realita jednotlivých ministerstiev je v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov natoľko zložitá, že snaha zabezpečiť aspoň núdzový chod jednotlivých rezortov postupne vyťaží celé nové vedenia. Na prípravu optimalizačných opatrení tým niekoľkým novým ľuďom v rezortoch, ktorí si navzájom dôverujú, nezostane čas. Každé opatrenie si vyžaduje absolvovanie cyklu od analýzy súčasného stavu danej problematiky, cez návrh riešenia, až po jeho presadenie do reálnej praxe. Vedenia musia stále viac a viac zapájať do prípravy optimalizačných opatrení „starých“ líniových manažérov, tí prichádzajú už vo fáze analýz s množstvom argumentov, prečo sa s daným problémom nedá nič reálne urobiť. Nové vedenie ministerstva má potom len dve možnosti. Buď začne tvrdohlavo presadzovať riešenia, ktoré nebudú dobre pripravené a bude pritom riskovať, že sa síce podarí krátkodobo ušetriť výdavky, ale za cenu ohrozenia kvality a rozsahu poskytovania určitých dôležitých agend. S tým rizikom, že po čase môže nastať situácia, že bude treba oveľa viac peňazí na odstránenie vzniknutých problémov, ako sa na začiatku ušetrí. Alebo začne nové vedenie UOSS hľadať argumenty a dôvody, prečo sa práve v ich rezorte nedá šetriť.
Pri pozornom sledovaní vývoja situácie v jednotlivých rezortoch po nástupe novej vlády vidieť u mnohých ministrov reálnu snahu pripraviť a zrealizovať opatrenia vedúce k šetrenia výdavkov. Opäť hrozí to, čo sa stalo už v minulosti, t.j. že v krátkom čase budú z vnútra svojich rezortov kritizovaní za prílišnú radikálnosť ich opatrení v porovnaní s tými UOSS, ktoré neurobia nič, resp. urobia nutné minimum. Potom, ako sa pokúsia situáciu zmeniť, poukázať na tých druhých, potom, ako sa nič reálne nezmení, sklamaní rezignujú a postupne sa zaradia medzi ostatných. A situácia sa dostane do bodu, ktorý tak dôverne poznáme z minulosti.
Čo by sa malo robiť, aby uvedený vývoj nenastal a aby sa zvýšila šanca na reálne dosiahnutie 900 miliónových úspor vo verejných výdavkoch? Určite sa treba najskôr poučiť z predchádzajúcich období. Na základe vyhodnotenia aktivít počas posledných ôsmych rokov je možné sformulovať niekoľko obecných poznatkov:
· izolované, samostatné riešenia v rámci jedného UOSS mali z krátkodobého pohľadu pozitívne dopady na efektivitu daného rezortu, ale z pohľadu celej verejnej správy boli dopady neutrálne (napríklad väčšina z prepustených zamestnancov určitého rezortu sa po prepustení z jedného UOSS plynule zamestnala v niektorej jeho podriadenej organizácii, alebo v inom UOSS),
· motivácia najvyšších predstaviteľov UOSS hľadať optimalizačné opatrenia závisí od stupňa ich „osvietenosti“. V predchádzajúcich obdobiach (až na pár výnimiek) sa zameriavali skôr na zahmlievanie skutočnosti, formálne splnenie „zhora“ nadiktovaného cieľa, snažili sa vyhnúť zásadnejším zmenám, vyčkávali, či iniciátor šetrenia bude dôsledný v tlaku na zmeny, či ostatné UOSS si nevybojujú nejaké výnimky, o ktoré potom rýchlo žiadali aj oni a podobne,
· ukazuje sa, že ak optimalizačné opatrenia nie sú podporené zásadnými zmenami v systéme riadenia a organizovania jednotlivých UOSS, tak ich pozitívny efekt na výdavky rýchlo vyprchá a situácia sa rýchlo dostane do východiskového stavu,
· samotný systém „ekonomického riadenia“ UOSS, ktorý by mal vedeniu ministerstiev pomáhať pri riadení výdavkov je ťažkopádny, neposkytuje informácie, na základe ktorých je možné prijímať vážne rozhodnutia v oblasti riadenia výdavkov (častý je nesúlad medzi plánovaním a čerpaním výdavkov, kontroling nákladov sa takmer nepoužíva, ...).
Opatrenia, ktoré by sa mali v súvislosti so znižovaním výdavkov verejnej správy realizovať v praxi, sa dajú rozdeliť na krátkodobé a dlhodobé. Medzi krátkodobé opatrenia môžeme zaradiť (mnohé sa v súčasnosti reálne realizujú):
· prehodnotiť všetky dodávateľské zmluvy, vytvoriť dôveryhodné „rokovacie tímy“, rozdeliť dodávateľské firmy a so všetkými rokovať o zmene zmlúv s cieľom znížiť súčasné a najbližšie výdavky jednotlivých UOSS, vyjednávacia sila štátu, ako odberateľa je obrovská,
· v čo najkratšom čase začať obstarávať formou elektronického obstarávania všetky tovary a služby, v ktorých je to možné, čím sa zvýši pravdepodobnosť ďalšieho zníženia nezazmluvnených bežných výdavkov najmä v roku 2011 a neskôr,
· k najbližšie možnému termínu z pohľadu kolektívnych zmlúv znížiť počet zamestnancov (mzdové výdavky) paušálne o 5% za celý UOSS. Nie je to systémový prístup, ako každý paušálny prístup k riešeniu prezamestnanosti, ale v rozsahu 5% by nemal spôsobiť nezvratné škody. A efekt sa prejaví už v prvom polroku 2011,
· do konca roku 2010 realizovať analýzy prezamestnanosti, pripraviť druhú vlnu riešenia prezamestnanosti v rámci UOSS k 1.1.2011, resp. k najbližšie možnému termínu.
Niekoľko odporúčaní, ktorých realizácia má charakter dlhodobých opatrení súvisiacich so šetrením verejných financií:
· čo najskôr zmeniť systém plánovania bežných a kapitálových výdavkov a to tak, aby plán výdavkov na rok 2012 vznikol na iných základoch, ako je tomu doteraz. Vo verejnej správe je to tak a musí sa to rešpektovať, že ak má plán výdavkov korešpondovať s čerpaním výdavkov v danom roku, tak musí vzniknúť rok predtým. Ak sa nezmení systém plánovania výdavkov teraz, tak riadenie čerpania výdavkov v roku 2012 bude založené na „starých“ pravidlách, ktoré neumožňujú účinnú kontrolu čerpania a to najmä z pohľadu najvyšších predstaviteľov jednotlivých rezortov,
· v roku 2011 pripraviť, v nasledovných rokoch realizovať a k prvému januáru roku 2014 roku dokončiť reformu UOSS, ktorá by vyriešila najmä: počet a štruktúru UOSS a centralizáciu podporných služieb v rámci celej štátnej správy. Obe uvedené opatrenia majú zásadný vplyv na verejné financie. Zmena počtu a štruktúry UOSS ovplyvní mzdové náklady a centralizácia podporných služieb bežné výdavky.
Budeme mať zajtra lacnejší štát? Napriek všetkým nástrahám, ktoré ohrozujú splnenie takého cieľa, si myslím, že áno. O koľko lacnejší bude závisí aj od toho, ako sa súčasnej vláde podarí zvládnuť tie témy, o ktorých som písal v predchádzajúcich riadkoch.
