Hladní žobráci

Dnes som tiež išiel po meste. Ponáhľal som sa na stanicu, pretože som niečo zháňal a ešte som sa zdržal v centre, kde sú akési oslavy a nedalo sa predrať pomedzi ľudí. Keď som si tak išiel zahĺbený v myšlienkach, zastavil ma akýsi pán, aby so mu prispel na polievku. Odbil som ho, lebo som sa fakt ponáhľal.. Nebolo to však prvý krát keď ma niekto takto oslovil. Raz som stal so spolužiakmi v Prešove pred bývalým Priorom. Obdivovali sme holuby, keď tu odrazu prišiel ku nám jeden pán, aby sme mu dali nejaké peniaze na jedlo, že od rána nič nejedol. Najprv sme si ho veľmi nevšímali, ale on bol neodbytný a začal na nás, že či sme kresťania, začal sa tam žehnať a tak ďalej. Spolužiačka mu pekne povedala, že peniaze nemáme, ale on stále dobiedzal. Mňa vtedy napadol čin jedného saleziána, ktorý keď za ním boli cigánčatá pýtať na rožky, tak im nedal nič, ale išiel a rožky im kúpil. Ja som tiež vtedy povedal tomu pánovi, že ja s ním pôjdem dole do obchodu a mu kúpim nejaké jedlo, lebo on to prepije. To som si bol istý, lebo alkohol z neho tiahol ako z fľaše. Ale kdeže, on ani počuť. Potom sa do neho pustila aj spolužiačka, že mu nič nedáme, lebo to prepije, ale on sa stále oháňal, že čo sme to za kresťania. Keď na koniec zistil, že nepochodí, tak sa otočil zaklial a odišiel a pozeral na nás ako na vrahov. Neraz som zažil aj to, ako niekto žobral na autobusovej stanici, že sa nemá ako dostať domov a keď som mu dal 5 Sk, tak zmizol kto vie kde. Asi nemal na pivo. Alebo raz sa jeden na stanici oháňal, že ho práve pustili z väzenia a sa nemá ako dostať domov.Tieto situácie ma utvrdila v tom, že žobrákom netreba dávať peniaze, najmä keď pýtajú na jedlo, ale radšej sa ponúknuť, že im ho kúpite. Hneď zistíte, že koľkí sú naozaj hladný a koľkí nemajú na alkohol.