CEE bankwatch network vo svojej tlačovej správe hovorí o tom že: „EU fondy majú potenciál priniesť veľa dobrého krajinám CEE ale ak sa nič nezmení, tak prinesú aj značné spoločenské škody a škody na životnom prostredí. Európa si nemôže dovoliť robiť takéto škodlivé projekty... Peniaze nesmú byť premrhané na takéto hlúpe investície.“
Sú tieto slová oprávnené?
Senická radnica sa rozhodla, že prispeje svojou troškou k ochrane životného prostredia. Vypracovala teda projekt „Výstavba strediska na zhodnocovanie plastov“. Spočiatku výborná myšlienka sa postupne stávala fraškou. Mesto by znášalo všetky riziká spojené s čerpaním fondových peňazí a prevádzkovaním fabriky počas prvých piatich rokov. Všetky výnosy by plynuli zložitému konglomerátu firiem, ktoré by fabriku vyprojektovali, postavili, prevádzkovali a napokon od mesta aj odkúpili. Tento proces bol zabetónovaný rôznymi verejnými súťažami, nevypovedateľnými zmluvami a napokon aj hlasovaním poslancov Mestského zastupiteľstva.
Niekedy v priebehu tohto zlého divadla podali dvaja občania Senice podnet na Okresnú prokuratúru, napísali list Ministerstvu životného prostredia SR a spolu s ďalšími začali burcovať Seničanov. Keďže mesto nedostalo nenávratný finančný príspevok vo výške 95% na výstavbu fabriky, tak ukončilo dohodou všetky zmluvy o výstavbe, prevádzkovaní aj budúcu kúpnu zmluvu. Avšak rozbehnuté kšefty sa ťažko opúšťajú, preto poslanci na návrh primátora odhlasovali postúpenie práv stavebníka na jednu z firiem zúčastnených na tomto obchode. Takže boj pokračuje ďalej.
Občiansky aktivizmus
Neviem aký veľký podiel má iniciatíva dvoch Seničanov na súčasnom stave. Dnes polícia skúma možné spáchanie trestného činu a NKÚ preveruje verejnú súťaž na výstavbu fabriky. Ale to nie je podstatné, veď čo už sa na Slovensku vyšetrilo za posledných 22 rokov? Podstatné je to že Senica je z tohto ekonomického podvodu za 10 miliónov € vonku. Druhou stranou mince sú problémy jedného z oznamovateľov, ktoré mu spôsobujú účastníci kšeftu.
Takýchto príbehov je na Slovensku určite veľa. Nie všetky skončia tak ako tento. V drvivej väčšine prípadov sú tí ktorí upozorňujú na neprávosti šikanovaní, ohováraní, fyzicky zastrašovaní, aby dali pokoj a nepchali nos tam kam nemajú.
Pomôžme takýmto občanom.
Hovoria vtedy, keď my ostatní mlčíme.
Sú aktívni vtedy, keď my ostatní nemáme čas.
Títo ľudia nám ukazujú, že ak sa odhodláme niečo urobiť, tak môžeme veci meniť.
