Cesta hrdinov SNP - Časť dvadsiata štvrtá: Konečne v lone domáceho pohoria Malých Karpát

24.deň : Štefánikova magistrála signalizuje koniec mojej cesty

Mohyla M.R.Štefánika

Budím sa s úsmevom na perách. Niet sa kam ponáhľať, ale zvyk je železná košeľa. Vstávam o 5:00 hod., pomaličky sa balím a pripravujem na dnešný deň. Dnes mám naplánovanú krátku trasu do Dobrej Vody. Prekonaním Brezovej pod Bradlom sa budem nachádzať v jednodennom dosahu od cieľa mojej cesty. Začnem prechádzať posledným pohorím na tejto ceste a napojím sa na Štefánikovu magistrálu, ktorá z tohto smeru začína v Brezovej pod Bradlom.

Z miesta ubytovania vyrážam tesne pred 6:00 hod..Vychutnávam si kľud na uliciach. Je nedeľa a na uliciach je okrem mňa iba mládež vracajúca sa zo sobotnej zábavy. Slniečko pomaličky vychádza a ja sa kúpem v jeho lúčoch.

Mojim dnešným najbližším cieľom a zároveň prestávkou je Štefánikova mohyla. V jej blízkosti by mala byť otvorená reštaurácia, kde si plánujem dať raňajky. V duši mám pokoj. Viem, že túto cestu, na ktorú som vyrazil pred tak dlhým časom úspešne dokončím. Aj keď by som sa mal doplaziť. Môj pocit korešponduje s okolitou krajinou. Som na pahorkatine. Tá je kľudná a vlní sa minimálne. Kráčam striedavo po lúčnych cestách a asfaltkách spojujúcich maličké dediny a osady.

Po prebehnutí Polianky a Jandovej doliny vidím v diaľke na kopci týčiť sa Štefánikovu mohylu. V Jandovej doline je reštaurácia a ubytovanie Stará škola, ale je zavretá. Pomaličky stúpam na vrch Bradlo, ktorý dominuje okoliu. Je to najvyšší kopec dnešnej etapy, a tak si ho vychutnávam. Je vidieť, že už som na západe Slovenska. Už to nie je to bláznivé stúpanie a klesanie ako na strednom Slovensku. Nadmorskú výšku 1000 m.n.m. už počas mojej púte neprekonám.

Blížim sa k mohyle a kde sa vzala, tu sa vzala útulná reštaurácia mi v ceste stála. Potešil som sa ako malý chlapec a lačne prehĺtam sliny. Aké sklamanie – otvárajú až o desiatej. Pozerám na moje „inteligentné“ hodinky a tie ukazujú iba tesne po 8:00 hod. Preto volím náhradnú variantu a pokračujem v ceste.

Obieham si mohylu a čítam si náučné tabuľky o stavbe, o Štefánikovi a o výhľadoch do okolia. Stavba je to majestátna. Máloktoré stavby ma tak ohúrili, ale táto teda poriadne. Možno za to môže počasie, alebo to, čo som si o tejto stavbe prečítal, ale rozhodne som uchvátený. Pamätník navrhol architekt Dušan Jurkovič a je postavený z travertínových blokov. Na výstavbu tohto pamätníka bola vypísaná národná zbierka a bolo vyzbieraných 2 milióny korún. Od roku 1968 je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V rokoch 1988 – 1996 bola mohyla rekonštruovaná a poškodené vavrínové vence nahradili kópiami z talianskeho mramoru.

Z tohto monumentu je prenádherný výhľad na všetky svetové strany. Stretám tu pár ranostajov na bikoch a pár ľudí, čo sa doviezli na štvorkolesových tátošoch. Moja cesta pokračuje do Brezovej pod Bradlom klesaním. Klesanie bolo najprv prudké, ale neskôr sa zmiernilo a v podstate kopírovalo asfaltovú cestu klesajúcu až na okraj mesta. Tu navštevujem najprv potraviny, kde dopĺňam chýbajúce veci. Presúvam sa do centra mesta, kde nájdem prvú krčmičku, čo otvárajú. Nastavujem svoju tvár slnku, objednávam si kávičku a „štucák“ naplnený zlatom. Prisadá si ku mne jeden chlapík, ktorý sa dáva so mnou do priateľského rozhovoru. Dozvedám sa, že je rovnakého „chodivého“ charakteru. Bol tiež tramp a turista. Po informácii odkiaľ a kam idem poznamenal: „ja mám tiež kamaráta, ktorý to prešiel za 4 dni.“. Snažím sa mu to vyhovoriť, ale bezúspešne. Tak ho nechám v tom, však život je krásny.

V hlave mi cinkol fiktívny budík, lúčim sa hlasným „ahoj“ a „zalomeným palcom“. Môj batoh je už na chrbáte a kráčam k môjmu dnešnému cieľu - Dobrá Voda.

Dobrovodský hrad a jeho dedinka na úpätí

Brezovú pod Bradlom opúšťam po asfaltke. Tá sa vlní do blízkych kopcov. To, čo som poctivo klesol, teraz zase stúpam. Je to opäť také príjemné stúpanie. Po dosiahnutí Ostrej úboči vedie lesný chodník už len po vrstevnici až po odbočku k Dobrovodskému hradu. Cesta vedie krásne zelenými pasážami, s ktorých najkrajšie sú Slopy. Slopy sú prírodná rezervácia a vládne tu kľudná a tichá atmosféra. 

Stretám 4 bikerov. Je už jasné, že som na západnom Slovensku, kde je tento druh športu na kolesách veľmi obľúbený. Už len pár krokov a som na odbočke k Dobrovodskému hradu. Keďže mám čas, tak si tento hrad idem pozrieť. Skladám svoj batoh na nádvorí a cítim sa ako hradný pán. (opäť) Nikto okrem mňa tu nie je, a tak obieham skoro všetky budovy a kochám sa ich majestátnosťou. Hrad sa snažia rekonštruovať, ale to ešte asi chvíľku potrvá.

Opúšťam hrad v pravú chvíľu. Už sa sem hrnú nedeľní návštevníci. Klesám smerom k Dobrej vode. Po pravej strane vidím zbytky starého opusteného cintorína. Hneď som si predstavil, aké by tu boli perfektné nočné potulky známe pod názvom - skúška odvahy. :)

Ešte pár metrov a ... som opäť pri cintoríne. Tentokrát pri novom. Výnimočne vedie značka priamo cez tento cintorín. Nádherné náhrobné kamene sa hrdo týčia a pripomínajú minulosť.

Memento homo, quia pulvis es et in pulverem reverteris

Hlad. Pociťujem ho veľmi aktívne, a tak na námestíčku mierim do reštaurácie, kde si nadeľujem zaslúženú porciu jedla. Posedávam, chlipkám si mok zlatistej farby a pozorujem návštevníkov. Cyklisti vyhrávajú nad pešími na plnej čiare. Pomaličky nemajú kde oprieť svoje bicykle.

Pečiatku sa mi tu do môjho zápisníka nepodarilo zohnať, a preto som nútený ísť ďalej. Aspoň je to dobrá príležitosť navštíviť ďalšie pohostinstvo. To sa nachádza tesne vedľa môjho ubytovania. Sadám si dovnútra, kde sedí iba jeden človek. Dávam sa s ním a aj s pani krčmárkou hneď do rozhovoru. Reč sa točí okolo potulkách a o tom, že oni boli najďalej iba za humnami. Milí ľudia. Namiešaný radler chutí fantasticky, ale moja túžba natiahnuť si nohy je silnejšia. Vrelo sa lúčim a prajem ešte pekný deň.

Penzión je krásne vynovený. Po zvítaní sa ma majiteľ penziónu odprevádza na izbu. Dohodneme čas odchodu, zatváram dvere a ostávam sám. Večerná rutina v podobe prania a sprchovania prebehla rýchlo. Prvýkrát si na mojej púti zapínam TV a pozerám na pohyblivé obrázky. Tie ma však uspávajú. Oči sa mi zatvárajú, čo je dobre, lebo zajtra budem mať náročný, dlhý deň. Brú.