Cesta hrdinov SNP - Časť sedemnásta: Veľká Fatra nás privítala dobrým počasím

17.deň : Veľká Fatra je dokonalá horská dráha vytvorená rukou prírody

Zvolen nie je len mesto

Milé ráno. Dnes sa nie je kam ponáhľať. Nocľah máme dohodnutý v horskom hoteli Kráľová studňa. Ten je od nás vzdialený približne 20 km. Vychutnávame si ranné ležanie v teplej posteli. Odchod sme si dohodli na 7:00 hod., ale ten sa nám nepodaril dodržať. Keď opúšťame priestor nocľahu, ostáva iba 15 minút do otvorenia obchodu. K nášmu čakaniu sa pridáva ďalší pár turistov, s ktorými prehodíme pár viet.

Nakúpené a batohy opäť na chrbátoch. Potrebujeme ešte získať razítko do záznamníka Cesty hrdinov SNP zo Šport hotela. Podľa googlu maps by to malo byť po našej ceste. Veselo kráčame v žiarivých lúčoch ranného slniečka. Blúdime a nevieme nájsť hotel ani na tretíkrát, tak padne rozhodnutie, že Marek postráži batohy a ja sa vrátim do obchodu pre razítko.

Kráčam k obchodu a na bočnej stene vidím veľký reklamný pútač na hľadaný hotel veľkosti asi 5 x 5 metrov. Je vzdialený len asi 250 metrov od potravín. Získavam vytúžené razítko u milej recepčnej a vraciam sa k Marekovi.

Cesta vedie krásne do kopca a minutím budovy horskej služby sa vnárame do lesa. Naše kroky smerujú na prvý kopec dnešného dňa - na Zvolen. Stúpanie je to poriadne, a tak ho opäť každý člen našej údernej dvojky zdoláva po svojom. Postupne sa nám vzďaľujú Donovaly...

Akonáhle vidím vrchnú stanicu lanovky viem, že hrebeň nie je ďaleko.

Stúpam na posledný kopec a kríž, ktorý sa z Donovál zdal byť taký maličký, je naraz veľký. Idem k smerovníku na vrchole, kde zhadzujem batoh a prezúvam sa do šľapiek. Je príjemné počasie, a tak aj tričko ide na pár minút dole. Pomaličky sa prejdem ku krížu, odkiaľ sa mi naskytuje krásny výhľad. V diaľke sledujem kade sme sa posledné dni túlali.

Čakám na Mareka ešte pár minút. Po príchode si dáva tiež pár minút prestávku. Medzi tým príde aj jeden manželský pár, ktorý sa kochá nádhernou prírodou. Sú to jedni z posledných ľudí, ktorých dnes stretávame.

Nahadzujeme batohy a klesajúcou lúčnou cestičkou sa nezadržateľne blížime k sedlu Velký šturec. Toto sedlo je signálom, že vstupujeme do ďalšieho pohoria Veľká Fatra, ktorému budeme robiť spoločnosť dva dni. Po ceste ideme po lúčkach, ale aj lesíkoch.

Začiatok Veľkej Fatry

Klesáme. Sedlo Veľký Šturec je preťaté asfaltkou, ktorá bola niekedy hojne využívaná. V dnešnej dobe tam už autá veľmi nevidíme. Pred definitívnym zostupom na asfaltku vidím ešte pozostatky budovy, ktoré vyzerajú v nedotknutej prírode zvláštne.

Sedlo. Vždy, keď vidím, že ideme do sedla, tak viem, že po klesaní bude nasledovať stúpanie. Nebolo tomu inak ani teraz. Prvé kroky Veľkej Fatry smerovali ku krížu. V jeho blízkosti sa nachádzal smerovník. Na tomto mieste by sa hodila lavička, kde by sa dalo dobre posedieť a oddýchnuť si.

Charakter krajiny sa prudko mení. Rozľahlé lúčky a hole vystriedal les. Zmenil sa aj charakter hrebeňa. Naraz sa nachádzame mieste, kde v priebehu hodiny stúpame a klesáme nespočetne veľakrát cez skalné kopčeky. Občas nám cestu spestrí výhľad do doliny, ktorý ukazuje výšku, v ktorej sa nachádzame.

Stúpame, klesáme. Stúpame, klesáme. Žiadne hrozné stúpania a klesania to nie sú, ale pripadám si ako na horskej dráhe. Dalo by sa to prirovnať aj k húpaniu sa na vlnách mora. Užívame si túto horskú dráhu, ktorá nám vyhovuje až do VýchodnéhoPrašnické sedla. Tu sme rozhodnutí si dať obedňajšiu prestávku. Rozkladáme sa pri ohnisku a začíname jesť. Počujeme šuchot a vidíme “hrozného horského tvora”. Ostré zubiská sa spoza kríka ceria na nás. Studený pot nás oblieva a naše nohy sú ako z blata. Nedokážeme pred týmto hrozným tvorom utiecť, tak ho aspoň fotím. Po chvíľke sa ho snažím trafiť kožou zo slaniny, do ktorej sa s chuťou zahryzne. Dobrú chuť.

https://www.facebook.com/PaliKSnp/videos/166036733960983/

Naše spoločné hodovanie preruší iba príchod jedného páru ľudí križujúcich naše hory. Pýtajú sa na sedlo Veľký Šturec a na vzdialenosť, ktorú ešte musia prejsť. Nakoniec sa rozhodnú odbočiť na žltú značku a po nej sa vrátiť k svojmu oceľovému povozu.

Naša obedná prestávka skončila a tak pohľady padajú na stúpanie, ktoré nás čaká. Charakter cesty ostáva ako ho poznáme od predchádzajúceho sedla. Stúpame na Veterný vrch a potom na Repište. Stále ideme lesom po opustenej cestičke, ktorá sa neskôr mení na zvážnicu.

Za Repišťom sa vynárame z lesa a náš pohľad padne na nekonečné lúky. V diaľke už je vidieť hlavný hrebeň Veľkej Fatry, ku ktorému sa nezadržateľne blížime. Najprv však musíme prísť do Rybovského sedla. Je to nástupné miesto pre výstup na Krížnu, ktorá je našim posledným kopcom dnešného putovania.

Ako sa tak blížim k lúke, tak počujem zvuk dvojtaktných motorov. Naraz sa proti mne rútia štyri motorky, ktorým ledva stihnem uskočiť z cesty. Chvíľku zapochybujem, že som v chránenej krajinnej oblasti...

Hlavný hrebeň Veľkej Fatry

Rybovské sedlo pod Krížnou je vlastne taký kotol. Po príchode do tohto sedla obzerám neďaleký salaš a pasúce sa ovečky na úbočí Krížnej. Vo výške sa hrdo týči vrchol kopca Krížna, na ktorom je vybudovaná zelená “potvora”, slúžiaca na vojenské účely.

Čakanie v sedle na Mareka si spestrujem hľadaním mobilného telefónu. Hľadá ho tu jeden biker, ktorý zostupoval z hrebeňa a zle upevnený prístroj mu niekde vypadol. Naše pátranie je však neúspešné. Marek dokráčal do sedla. Zásoba jeho vody je na minime. Volíme možnosť si doplniť vodu v neďalekom prameni pod cestou. Presúvame sa k válovom na napájanie dobytka a napĺňame naše fľaše až po okraj.

Nastupuje výstup na vrchol Krížnej. Podľa smerovníku to má trvať niečo okolo hodiny, ale my to hravo zvládame za omnoho kratší čas. Počasie nám praje a tak sa kocháme pohľadom na okolité pohoria. Sú tu aj informačné tabule, tak orientácia v pohoriach je pomerne jednoduchá.

Pri kochaní sa výhľadom nám aktívne robí spoločnosť ďalší lesný tvor. Poletuje si po okolí a sadá si na naše oblečenie, batohy ... Pohráva sa. Poletuje veselo si mávajúc krídlami.

Na mojom putovaní sa niekoľkokrát stretnem s križovatkou, kde sa delí červená značka na dve. Toto je jedno z tých miest. Delí sa tu cesta na Veľkofatranskú magistrálu a na Cestu hrdinov SNP. Musíme si dať pozor, aby nás nezlákala cesta na Ostredok a Suchý vrch.

Po správnom odbočení na červenú opúšťame hlavný hrebeň Veľkej Fatry a pokračujeme smer Kráľová studňa. Ideme po príjazdovej ceste k vojenskému objektu. Vedie po hrebeni a nám sa nedá sa ešte otočiť a rozlúčiť sa pohľadom s Krížnou.

Ďalšia cesta je nenáročná. Plynulo klesáme po ceste až k prameňu Kráľová studňa. Ten je momentálne okupovaný skupinou bikerov, tak bez prerušenia pokračujeme až do horského hotela.

Horský hotel Kráľova studňa

Popri stáde kravičiek prichádzame do horského hotela. Vždy, keď sem prídem, tak mám zmiešané pocity. Na jednej strane som rád, že tu som, na druhej strane tu vždy zažijem nezabudnuteľné príhody. Som zvedavý, čím ma prekvapí tentokrát.

Ubytovávame sa v turistickej časti. Na izbe je osem postelí. Na každej strane izby sú dve poschodové postele. Pomedzi ne je postavený jeden stôl, pri ktorom sú lavičky. Postele pri okne sú už obsadené, tak si vyberáme spodné postele pri dverách. Prezliekame sa do pohodlnejších vecí a presúvame sa pred hotel, kde si dávame výdatnú večeru, ktorú zalievame “chmelovou polievkou”. Pri vedľajšom stole sedia dva páriky Čechov. Dávame sa s nimi do rozhovoru a zisťujeme, že sú to naši spolubývajúci. Oni robia hrebeň Veľkej Fatry a keď sa dozvedajú o našej púti, tak nás hojne častujú pálenou vodou. Sú to milí ľudkovia. Sú veselí, družní a zhovorčiví. Na nás však po čase padá únava, a tak riešime večerný rituál: Sprcha-Pranie-Spanie.

Po presune na izbu si nad moju posteľ ľahne jeden pocestný Nemec. S ním sa Marek dáva do družného rozhovoru. Mne už klipkajú oči, tak ho poprosím, nech ešte vybaví u recepčnej ranné odomknutie vchodu. Tu totiž platia pravidlá o vypnutí elektriny a o uzamknutí vchodu o 22:00 hod. Naša turistická časť ostáva na noc hermeticky uzavretá, tak isto ako moje sny za mojimi viečkami. Brú.