Cesta hrdinov SNP - Časť šestnásta: Koniec Nízkych Tatier a ich nevyspytateľnosť

Písmo: A- | A+

V tejto časti prídeme na začiatok ďalšieho pohoria Veľkej Fatry. Najprv však skončíme putovanie po jednom z najkrajších pohorí Slovenska: Nízkych Tatrách.

 

16.deň : Nízke Tatry menia svoj šat každú hodinu

Dátum

8.7.2017

Trasa

S.Ďurkovej (1705) - S. Zámostskej hole (1591) - S. Latiborskej hole (1558) - S. pod Skalkou (1476) - Košarisko (1685) - Veľká Chochuľa (1753) - Hiadeľské s. (1102) - S. Hadlanka (1140) - Vrchlúka (1035) - Donovaly (980)

Vzdialenosť / Prevýšenie / Čas

33,00 km / 1385 m / 11:18:08 hod. / 07:04:42 hod. (čas chôdze)

Trasa útulňa Ďurková - Donovaly
Trasa útulňa Ďurková - Donovaly (zdroj: hiking.sk)
Profil útulňa Ďurková - Donovaly
Profil útulňa Ďurková - Donovaly (zdroj: hiking.sk)

Hrebeň a jeho rôznorodosť

Vstávame. Je 5:30 hod., a to je posledný deň turistiky pre Andyho, ktorý sa rozhodol skončiť svoje putovanie na Donovaloch. Má problém s achilovkou a bedrovým kĺbom. Zhrabneme veci a presúvame sa pred útulňu, kde je už pomerne živo. V spodnej časti, kde boli ubytovaní vysokoškoláci, ostali iba presunuté stoly. Vyrazili na dnešnú túru už o 5:00 hod. Pekne úhľadne naskladáme veci do batohov a dáme si raňajky z vlastných zásob, ktoré zalejeme kávičkou a čajíkom. Spoločnosť nám robí krásny výhľad do doliny, kde sa rozlieva inverzia. Je ešte pomerne chladno a obloha je nevyspytateľná. Uvidíme, čo nám dnešok prinesie.

Ranná inverzia
Ranná inverzia (zdroj: Pavol Krajč)
Rozlúčková fotka s útulňou
Rozlúčková fotka s útulňou (zdroj: Pavol Krajč)

Po krátkej rozlúčke s útulňou a jej obsluhou nahadzujeme batohy na chrbty a kráčame smer hrebeň. Náš tep sa zrýchľuje, ale už o pár minút sme na hrebeni. Vraciame sa ešte pár sto metrov späť po hrebeni, aby sme opísali smerovník v sedle Ďurkovej. Túto časť cesty dôverne poznám, a tak sa mi ide dobre. Dúfam, že počasie vydrží aspoň po Veľkú Chochuľu, ktorá je našim dnešným najvyšším kopcom.

Na kopci Ďurková
Na kopci Ďurková (zdroj: Pavol Krajč)

Hrebeň je nádherný. Obdivujeme, ako sa prevaľujú oblaky. Každú chvíľu sa mení počasie. Raz je krásne slnečno a o pár minút už zase ideme v oblakoch. V chvíľkach, kedy nám hory dovolia nazrieť aj ďalej ako za vlastný nos, vidíme ďalších pocestných. Na ľavej aj pravej strane hrebeňa sa nám ukazujú výhľady do dolín. Ešte v nich panuje ranná inverzia, ale po pár hodinách ju vietor rozfúka.

Dolina plná mlieka
Dolina plná mlieka (zdroj: Pavol Krajč)
Rozprávkové pohľady - balzam na dušu
Rozprávkové pohľady - balzam na dušu (zdroj: Pavol Krajč)

Z Latiborskej hole sa nám naplno ukazuje kopec Veľká Chochuľa. Kocháme sa pohľadom a zatiaľ sa nikam neponáhľame. Andy počúva môj minuloročný príbeh o prasknutej plechovke piva. Minulý rok, keď som tadeto išiel, som tu na smerovníku sušil spacák. Pri výstupe som zistil, že mám mokrý chrbát a “vonia” od piva (plechovka mi praskla v batohu). Bol som nútený zavesiť spací vak do vetra a trošku ho vysušiť. Po silnejšom zafúkaní mi však spadol do kaluže vody. To som si vtedy pomohol...

Latiborská hoľa
Latiborská hoľa (zdroj: Pavol Krajč)

Cestou na Košarisko ideme cez krásne hole a lúčky. V tomto období sú obsypané kvetinkami, ktoré sa kyvkajú v silnejúcom vetre.

Rozprávkový kraj
Rozprávkový kraj (zdroj: Pavol Krajč)

Na Košarisku si dávame chvíľku oddych. Dobehli nás dvaja Poliaci, ktorých sprevádzal pes. Podľa ich rečí sa k nim pridal niekde v doline a teraz im robí spoločnosť už niekoľko hodín. Poslušne za nimi kráča a nenechá sa odplašiť. Som zvedavý, či ho ešte dnes niekde stretneme.

Košariská
Košariská (zdroj: Pavol Krajč)

Sme tesne pred posledným výstupom na Veľkú Chochuľu, ktorá sa striedava zakrýva a odkrýva bielou perinou.

Biela perina na horách
Biela perina na horách (zdroj: Pavol Krajč)

Po ceste ideme okolo množstva pamätných tabúľ a pomníkov. Sú to mementá na to, aby sem si dávali na seba väčší pozor. Už nejeden človek tu doplatil na svoju nepozornosť, alebo nepriazeň počasia.

Veľká Chochuľa a Prašivá (v pozadí)
Veľká Chochuľa a Prašivá (v pozadí) (zdroj: Pavol Krajč)

Výstup na najvyšší kopec dnešného dňa nie je až tak náročný, ale trvalé stúpanie preverí stav našich pľúc na 100%. Kráčame hore a tým sa aj zhoršuje počasie. Je nepríjemne chladno a mám pocit, že každú chvíľu môžu prísť ťažké mračná, ktoré nás zalejú vodou.

Niekde pri Veľkej Chochuľe
Niekde pri Veľkej Chochuľe (zdroj: Pavol Krajč)
Lúčka na hrebeni
Lúčka na hrebeni (zdroj: Pavol Krajč)

Na Prašivú to je už len skok po celkom príjemnom chodníčku. Nedá nám sa nevyštverať až na samý vrchol kopčeku, ktorý je kúsoček mimo chodníka. Ide o kopec plný väčších kameňov, na ktorých sa počas dobrého počasia vyhrievajú ľudia.

Prašivá
Prašivá (zdroj: Pavol Krajč)

Po prekonaní Prašivej začíname klesať. Je to nepríjemné klesanie dlhé vyše 2 km. Cesta vedie najprv pomedzi prerastenú kosodrevinu. Voda, ktorá sa tu valí počas dažďa, vymyla hlboké zárezy priamo na chodníku. Občas musíme zoskočiť aj 50-60 cm, čo vôbec nerobí dobre našim kolenám. Neskôr chodník klesá cez les, kde stretáme ďalších a ďalších turistov. Únavné klesanie končí v Hiadeľskom sedle. Je tu prístrešok na prenocovanie. Horná časť je letisko a v spodnej časti sa nachádzajú dva veľké stoly olemované lavičkou. Tie sú dosť široké a poskytujú dostatočný komfort na prespanie.

Útulňa v Hiadeľskom sedle
Útulňa v Hiadeľskom sedle (zdroj: web)

Dnes tu však neprespíme. Určili sme si toto miesto na obed. Rozkladáme naše “nádobíčko” na varenie a kuchtíme o stošesť. Dobre najedení ešte oddychujeme. Naraz sa ochladí, obloha sčerná a vyleje na nás obrovské množstvo vody. Do prístrešku postupne prichádzajú ďalší turisti. Prívalový dážď nemal dlhé trvanie, a tak sme po pár desiatkach minút zase osameli. My si ešte počkáme, kým vetrík a slniečko aspoň trošku osušia trávu.

Donovaly na dohľad

Chodník na Kozí chrbát je nepríjemný. Prudký, podmáčaný kopec spôsobuje šmýkanie sa. Občas ideme krok hore a dva dole. Nakoniec sa vyštveráme na vrchol a cez zostup cez sedlo Hadlianky opäť mierne vystúpame až na Kečku. Tu sa pomerne dobré počasie zase prudko mení. Nestihneme ani navliecť návleky na batohy a už sa na nás valí voda.

Vtipné značkovanie na Kečke
Vtipné značkovanie na Kečke (zdroj: Pavol Krajč)

Rýchlo bežíme do blízkeho lesíka, kde pod stromom prečkáme najväčší príval vody. Ďalšie klesanie na Vrchlúku a Donovaly je príjemné. Vedie po zvážnici, ktorá je popretkávaná cyklistickými a bežkárskymi chodníkmi.

Po daždi pred Vrchlúkou
Po daždi pred Vrchlúkou (zdroj: Pavol Krajč)

Blížime sa k civilizácii. Je to cítiť na každom kroku. Postupne vidíme viac a viac ľudí. Po prejdení hranice Polianky stretáme na asfaltke, na ktorú sme sa napojili, množstvo áut.

Na Donovaly prichádzame tesne pred 18.00 hod. Bežíme do obchodu, ktorý zatvárajú o desať minút a dokupujeme potrebné potraviny. Potom sa presúvame do neďalekej koliby, kde si objednávame zaslúženú večeru. Andy si ju však nestihne vychutnať. Autobus mu ide už o pár minút, a tak mu ju balia do termo-obalu. Vychutná si ju až po ceste do Bratislavy.

Odprevádzam ho na zástavku a lúčim sa s ním. Som naňho hrdý. Zvládol jedno z našich najkrajších pohorí počas nie ideálneho počasia. Verím, že sa sem ešte niekedy vráti a zamiluje si ho tak isto, ako ja. Pevný stisk ruky a už smutne hľadím na zadné svetlá autobusu.

Vraciam sa k Marekovi a mojej 700 gramovej porcii halušiek, ktoré ma už čakajú na stole. Postupne ich presuniem do žalúdka a zalejem zlatým mokom. Je čas myslieť na prespanie. Máme dohodnutý nocľah v penzióne asi 1,5 km od koliby. Nechce sa nám moc klesať, a tak sa ešte rozhliadame po niečom inom. Priamo nad obchodom nachádzame možnosť prespania, ktorú využívame.

Presúvame sa na izby. Opäť máme každý svoju. Postupne spáchame očistu tela, vecí a nakoniec aj duše. Za oknom pomaličky padá súmrak. Je čas myslieť na spánok. Zajtra nás čaká ľahší deň. Našim cieľom je známy horský hotel Kráľova studňa. Očká klipkajú a tak si prajem... Brú.

Skryť Zatvoriť reklamu