Socializmus môžeme na slovenských sídliskách cítiť dodnes. Nie len vďaka panelovým domom hýriacimi farbami ako holandské tulipánové polia, ale aj vďaka nevysporiadaným pozemkom. Od bývalého režimu u nás totiž neplatí zásada, ktorou sa riadili už starí Rimania – „superficies solo cedit“, teda „vrch ustupuje spodku“. Znamená to, že mesto mohlo vybudovať chodníky, cesty či ihriská, nemuselo byť ale vlastníkom pozemkov, na ktorých stoja.
Realita bežných slovenských dní dostihla aj sídlisko Zvolen – Západ. Obyvatelia jedného z početných vnútroblokov sa koncom februára zobudili na rachot. Pred oknami sa im odohrávalo bizarné divadlo. Ťažká technika rozmiestňovala metrákové balvany okolo betónového ihriska, využívaného s tichou toleranciou mesta ako parkovisko. Balvany šikovne zablokovali vjazd i výjazd. Duchaprítomní obyvatelia privolali políciu. Príslušníci sa poprechádzali, porozprávali s pánom v malom bagri a odišli.
Niekoľkým parkujúcim autám sa nakoniec podarilo odísť a inak sa situácia nezmenila. Až do 4. marca, kedy na parkovisko zavítala biela dodávka vybavená náradím na maľovanie parkovacích čiar. Obyvatelia tak vstali do ďalšieho obočie-dvíhajúceho lockdownového dňa a zistili, že pozemky v ich vnútrobloku patria súkromnému vlastníkovi, mesto k nim ani k stavbám na nich nemá zriadené vecné bremeno a s majiteľom sa nedohodlo ani na predĺžení nájomnej zmluvy.
Zo zasadnutia mestskej Komisie financií vyplynulo, že mesto o situácii vie. Od roku 2003 si totiž od pôvodných vlastníkov pozemky prenajímalo. V júni 2017 sa majiteľ zmenil. Novým vlastníkom sa stal pán Podnikavý, ktorý mestu okamžite navrhol zvýšenie nájomného z 0,165 EUR na 1,50 EUR / m2 / rok. Zvýšenie „len“ o 909%. V celých číslach sa bavíme o strate 7.831,68 EUR ročne. Za 15 rokov by to bol slušný balík peňazí, ktoré by sa dali použiť aj inak. Mesto na takéto zvýšenie nepristúpilo, majiteľ nájomnú zmluvu vypovedal a celá vec išla na čas do stratena.
V roku 2019 sa rozhovory obnovili. Majiteľ tentokrát dal mestu na výber. Buď nájomné vo výške 2,834 EUR/ m2/ rok (nárast o 1.717%), alebo odkúpenie pozemkov za 23,75 EUR/ m2, alebo zámenu pozemkov. Dnes už vieme, že sa protistrany nedohodli, pozemky nevysporiadali, vecné bremeno nezriadili a nájomnú zmluvu neuzavreli. V roku 2021 majiteľovi pozemkov došla trpezlivosť a začal konať.
Parkovisko – Neparkovisko
Podľa Urbanistickej štúdie revitalizácie sídliska z roku 2010 sa s budovaním parkovacích miest vo vnútroblokoch nepočíta. Navyše, v záväznej časti Územného plánu mesta (ÚPN) sa požaduje nezvyšovať nároky na dopravné napojenie a statickú dopravu v týchto oblastiach, nakoľko sa počíta s výstavbou štyroch parkovacích domov. O tom, ako ďaleko je realita od plánov svedčí aj fakt, že dotknutý vnútroblok poskytoval každý večer útočisko aspoň tuctu áut. Mesto si to uvedomovalo, a tak miesto postupného skupovania pozemkov či budovania parkovacích domov radšej len privrelo oči a neposielalo políciu rozdávať papuče na betónovú plochu – bývalé (a možno budúce) ihrisko.
Ide teda o parkovisko?
Že niečo nie je pokutované, neznamená že je to legálne. Platí to aj pre parkovanie na betónovej ploche vo vnútrobloku. Slovenský právny poriadok nedefinuje „parkovisko“, avšak vychádza z definície uvedenej v zákone o pozemných komunikáciách, na základe ktorej je parkovisko plocha určená na odstavenie motorových a nemotorových vozidiel. Tu narážame na prvý problém. Pozemok vo vnútrobloku nemôže slúžiť na parkovanie.
Druhý problém nám ukazuje cestný zákon. Prevádzkovať parkoviská na verejných priestranstvách môžu obce (mestá) alebo nimi poverené osoby. Z verejných informácií je jasné, že Zvolen pána Podnikavého prevádzkou tejto plochy ako parkoviska nepoveril a poveriť ani nemohol, keďže by šiel proti vlastnému ÚPN. Navyše, na prevádzkovanie statickej dopravy má zazmluvnených iných hráčov.
Tretí problém vidíme vo Vyhláške Ministerstva vnútra 9/2009, podľa ktorej parkovisko (najmä spoplatnené) musí byť označené zvislou informatívnou prevádzkovou značkou. Okrem parkovacích čiar označujúcich jednotlivé miesta na ploche svieti len značka "súkromný pozemok, parkovanie len s povolením vlastníka".
Povedzme, že by o parkovisko šlo. Dokonca ani vtedy by nespĺňalo štandardy podľa vyhlášky 532/2002. Stavba nerešpektuje územné plánovanie samosprávy (rozpor s ÚPN). Zároveň podľa vyhlášky musí byť stavba pripojená na komunikáciu a musí k nej viesť prístupová cesta. V našom prípade však takáto cesta k betónovej ploche nevedie a tam kde vedie, ide o chodník. Navyše, osoba, ktorá kreslila čiary nebrala do úvahy že 4% z parkovacích plôch, minimálne však jedno miesto, musí byť vyhradené pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu.
Pozrime sa aj na environmentálne hľadisko. Samozrejme, dá sa argumentovať, že doteraz nikto neriešil životné prostredie a autá tam stáli, teraz je to „zrazu“ problém. Doteraz tiež nikto vo vnútrobloku nevyberal za betónovú plochu peniaze akoby šlo o parkovisko. Podľa súčasného stavu, na betóne pán Podnikavý plánuje prevádzkovať približne 30 miest. Pri tomto počte musí byť vykonaná štúdia vplyvu na životné prostredie a parkovacie miesta musia byť vybavené lapačmi ropných látok. Nakoľko v našom prípade ide o betón zo začiatku 90. rokov, ktorý slúžil ako ihrisko, o vybavení takýmito „vymoženosťami“ nemôže byť ani reči. Navyše, rešpektujme ÚPN a revitalizačnú štúdiu. Ak v budúcnosti má byť z vnútrobloku miesto pre relax, posledné čo teraz potrebuje, je parkovanie vozidiel či dodávok priamo pod oknami.
Jednou vetou – NEJDE a NEMÔŽE ÍSŤ o PARKOVISKO.
Prenájom parkovacej plochy / práva vstupu na pozemok?
Neoverené informácie hovoria, že pán Podnikavý sa chystá prenajímať jedno parkovacie miesto za 30 EUR/ mesiac /motorové vozidlo. Pripomeňme si však, čím tento blog začínal. Že je niekto vlastníkom pozemku, neznamená, že je aj vlastníkom stavby na ňom. Momentálne nie je známe či majiteľ spolu s pozemkami kúpil aj betónovú plochu (parkovisko / ihrisko), chodníky a komunikácie, je však dosť možné, že nie. Situácia bude jasnejšia po vyjadrení stavebného úradu.
Bez ohľadu na to či pán Podnikavý betónovú plochu vlastní alebo nie, nemôže ju prenajímať ako parkovaciu plochu, pretože nemôže podnikať s niečím, čo neexistuje. Ak ju navyše nevlastní, nemôže postupovať práva, ktoré sám nemá.
Povedzme, že pán Podnikavý si je týchto skutočností vedomý a rozhodne sa nepodnikať, len predávať „právo vstupu na stavbu (súkromný pozemok)“ (ak ju vlastní). Teoreticky je to možné, a ak sa nájde dostatok ľudí, ktorí mu za to zaplatia, prečo nie? Bohužiaľ, v tomto prípade sa dostávame späť k predchádzajúcemu problému – plocha nie je parkovisko, a teda tam nesmú parkovať autá. Jediný spôsob ako si legálne svoje nové parkovacie miesto nájomca užije je na pešo na prechádzku v obdĺžniku.
Právne dôsledky
Predpokladajme, že sa nájde obyvateľ okolitých bytoviek, ktorý si v dobrej vôli prenajme „právo vstupu na pozemok“ od pána Podnikavého na jeden rok. Zaplatí vopred zvýhodnenú cenu, napr. 300 EUR, a zaparkuje tam prvú noc svoje vozidlo. Ráno pôjde do práce a zistí, že koleso je „dovybavené“ papučou. Prečo? Pretože Mestská polícia môže (a musí) vymáhať cestné zákony aj na súkromnom pozemku na verejnom priestranstve (rovnako môžete dostať pokutu pred Tescom ak stojíte na mieste pre osoby ZŤP). Dobromyseľný majiteľ auta s papučou sa od polície následne dozvie, že v skutočnosti nejde o parkovisko a 300 EUR zaplatil za pešiu prechádzku po kúsku betónu. Bude už jeho problém, že k peniazom späť sa zrejme nedostane, parkovať svoje vozidlo na mieste môcť nebude a mestskej polícii zaplatí aj pokutu, aj výjazd.
A že každý si dá predsa pozor na to, čo podpisuje - veď predsa zmluva bude obsahovať aj EČV vozidla, s ktorým tam chcete parkovať. To je síce pekné, ale na akom parkovisku? Parkovisko predsa neexistuje a vedieť ste to mohli napríklad tak, že sa pozriete do katastrálnej mapy. Samostatnou kapitolou by bola náhrada škody v prípade, že vám na aute šantiace deti loptou rozbijú okná a zaujímavé by bolo sledovať postup poisťovne, keďže ste stáli na mieste, kde sa stáť nesmie (viete ako je to s lyžiarmi, ktorí si zlomia nohu na neoznačenej zjazdovke). Ako teda vymôcť nevymožiteľné? – potom už ťažko.
A čo ďalej?
Sympatizovať môžeme s majiteľom, ktorý sa snaží ochrániť svoje vlastnícke právo, aj s obyvateľmi, ktorí sa domnievajú, že s kúpou auta si kupujú aj právo parkovať pri svojom byte. Ťažko sa nám sympatizuje len s mestom, ktoré o probléme vedelo a pre jeho riešenie dodnes neurobilo nič. Navyše, precedens „povolenia parkoviska vo vnútrobloku“ by znamenal nebezpečný postup, ktorý by umožnil parkovať vo vnútroblokoch po celom meste.
Moje odporúčanie a myslím, že celá vec k tomu aj smeruje – dohodnúť sa s majiteľom na odkúpení pozemkov a urýchlene začať s výstavbou parkovacích domov v okolí. Ak to bude mať tento výsledok, pán Podnikavý dal dokopy naozaj premyslenú hru.
Autor je právnik, občiansky aktivista a člen strany SPOLU – občianska demokracia
Blog vznikol vďaka poskytnutým informáciám od poslanca MsZ, Rastislava Karczuba (SPOLU) a ex poslanca MsZ Igora Šufliarskeho (SNS).
