Prvýkrát som slovo neger začul v súvislosti s prácou na lodi už na školení, ktoré sa konalo v Prostějove. Školiteľ bol istý pracovník chorvátskej agentúry, ktorá zabezpečovala ľudí pre lodné spoločnosti a ten nás len tak priateľsky upozornil, že sa môže stať, že budeme na izbe bývať s negrom.
Začuť slovo neger v posádkovom bare tiež nebolo ničím nezvyčajným - s obľubou ho používali najmä chorvátski dôstojníci a mužstvo, ktoré sa staralo o technické záležitosti na lodi - motory, elektrina, rozvody, ... - väčšinou Bulhari alebo Rumuni.
Ale školitelia ani posádka neboli príčinou, prečo boli černosi ukrývaní v podpalubí - prvýkrát som sa nad tým zamyslel po nasledujúcom rozhovore s jedným pasažierom:
Namiešal som manhattan, podal ho zákazníkovi a opýtal sa ho ako sa mu páči na našej lodi.
"I like it here, this ship has very good itinerary, bartenders know how to make cocktails and there are no negroes in the crew." (Páči sa mi tu, loď kotví v zaujímavých prístavoch, barmani vedia miešať koktejly a v posádke nie sú žiadni negri.)
Pri večeri v jedálni som sa teda trochu rozhliadol okolo seba a zistil som zaujímavú vec: v posádke je síce veľa černochov, ale všetci robia na pozíciách, ktoré sú mimo priestorov, kde sa pohybujú pasažieri - kuchári, umývači riadu, skladníci, pracovníci práčovňe,... Žiadny čierny čašník, barman, pracovník recepcie alebo manažér - žiadny neger na palube.
Ak máte skúsenosti s výletnými loďami, alebo ste aspoň videli seriál Loď lásky, určite si poviete, že píšem blbosti - na lodiach predsa pracujú aj černosi hore na palubách a obsluhujú zákazníkov. To je pravda, no na našej lodi to takto nebolo. Vekový priemer našich cestujúcich bol totiž niekde v rozmedzí 60 - 70 rokov a to z jednoduchého dôvodu - dlhé, minimálne 14dňové plavby, na ktoré majú čas len dôchodcovia, komorná atmosféra lode (žiadne lezecké steny, klziská a kiná ako na väčších lodiach) a v neposlednom rade veľmi vysoké ceny, ktoré by boli priveľa na rodinu s deťmi, hoci aj dobre situovanú.
A tak sme na lodi mali samých dôchodcov - väčšinou Američania, zopár Britov a Austrálčanov. A tí prišli na loď okrem iného aj za účelom zaspomínať si na roky svojej mladosti. A v ich mladosti ich žiadni negri v lodných reštauráciách a baroch neobsluhovali.
O tom vedelo aj vedenie lodnej spoločnosti a preto na pozície, kde pracovníci prichádzali do styku s pasažiermi jednoducho černochov neobsadzovalo. Ak aj náhodou naverbovala na takúto pozíciu agentúra nejakého černocha omylom, zvyčajne bol do mesiaca promptne presunutý na niektorú z lodí, čo robili trojdňové plavby po Karibiku a kde boli mladí cestujúci.
Elegantné riešenie - spokojní boli dôchodcovia, spoločnosť a v neposlednom rade aj spomínaní negri, veď oficiálne sa žiadna diskriminácia kvôli farbe pleti nekonala...
