Mačkopes

Na maledivských rekonštrukčných mačkopsov rokov minulých dnes nie je absolútne žiadna spoločenská objednávka. Len taká selektívne podnikateľská. V zlome marginálna. Kabinetný mačkopes je historická umotávka politických seniorov, ktorá vychádza z postulátu, že najkamaráta vymení vo funkcii najkamoška a generálny tajomník ostane generálny tajomník aj naďalej. Samozrejme s "desivo vážnym" prísľubom zmeny svojej vnútornej, osobnostnej a politickej integrity. Pre človeka, ktorý prijal všetky cirkevné sviatosti včítane VUMLa, je to predsa "brnkačka". A aj je. Aj komunisti v roku 1989 si ešte raz napriek tlakom verejnosti "skúsili" vymenovať jednu svoju vládu podľa svojho vlastného gusta, pokiaľ definitívne nepochopili, že je koniec. Teda koniec aspoň na chvíľu. Kým sa z nich zas nestali ľavičiari, pravičiari, patrioti, globalisti. Inak demokrati a "pronárodne cítiaca" kapitálotvorná vrstva Slovenskej "kapitalistickej" republiky. Ale to už je iná rozprávka. Taká moskvičová. Milujeme Moskviče. Nominujeme ich všade. Sú tak spoľahlivo beztvaré a veľa o nich vieme. Bohužiaľ nielen my. V novembri '89 komunisti tiež pekne upokojovali: "Pokojne pracujte, my to za Vás vyriešime. Teraz už naozaj." Ale my sme im už neverili, rovnako ako dnes. Súčasná spoločenská objednávka je jasná. Treba jej dať politické riešenie pre demokratickú kultúru typické. Také, aby sme sa nemuseli hodnotovo krčiť ako tých "báječných" dvadsať rokov pod psa z minulosti. V ktorých sme sa napriek mementu z ohňom zmareného života dostali do stavu riadenej schizofrénie. Jej dôsledky tu cítime dodnes. Pred nami sú mesiace klimaticky prívetivé na volebnú katarziu. Spoločenskú aj politickú. Urobme ju.