Ako prvák, som sa najlepšie cítil medzi staršími, tak druhý stupeň ZŠ. Hoci sme museli pre udržanie si náklonnosti starých vlčiakov často kradnúť doma peniaze - pár korún na žvára - tie dobrodružstvá, ktoré sa s nimi dali zažiť...! Pouličné boje s činžiakármi a uličkármi, zlodejina po záhradách, gangy provokatérov a adrenalín na špici pri pomstivých naháňačkách...
Už v prvé roky školy som sa stal jednoznačne - ateista a porušovateľ všetkého božieho... Prvé náboženstvá a kaplán nenávidiaci superaktívne dietky - ovečky, boli asi zlomom. Od nepamäti som neznášal nepochopiteľné farebné obrazy na vnútorných stenách kostola. Nepáčili sa mi tučné, vyžraté postavy polonahých žien a mužov v spletenci čudnej nečinnosti... Alebo, ako v priesvitnom negližé a svätožiarou nevinnosti hodujú pri preplnených stoloch s ústrednou postavou - kňaza. Zarastení, v plamennej debate a gestikulácii, mi len matne pripomínali biblické príbehy z katechizmu. Abnormálne.
No najviac vo mne vzbudzovali akési rozčarovanie, obézne detiská s červenými lícami, brčkavými blonďavými vlasmi, modrými očiskami, našpúlenými ústami, ozbrojené lukmi a šípmi...navyše s husími krídlami na chrbte ! Nikdy som nepochopil, ako sa dostanú k jablkám na strome, ako si s tým hendikepom zahrajú futbal a dokážu v rozporoch obhájiť v bitke, svoj - určite mľandravý - názor. Postihnuté degenerované bytosti s chlapčenskými genitáliami... Anjeli. Bŕŕŕ stále ma z nich striasa.
To černoch v betleheme, ktorý za každú jemu vhodenú korunu zazvonil a pokýval hlavou, bol iná káva. Predstava koľko korún takto nažobre, vzbudzovali vo mne závisť a špekulácie, ako sa k nim beztrestne dostať...
Neznesiem doma ani dnes podobné diela a výraz gýč, je podľa mňa prislabý na pomenovanie symbolu strážcu cností.
