Vyhlásenia typu - kde by bolo Rusko - keby nie Stalin, kde Čína - keby nie KSČ, kde asi Československo - keby nie iné KSČ, majú veľký inotajový - historický význam.
Aby som nebol upriamený iba na východ, Lincoln, Churchill, či Hitler sú tiež historicky významné osobnosti tohto rangu...Držali ľudí v línii, aby dosiahli hlavne oni, ale aj masy - slávu, slobodu, lepší život a to čo najskôr. Pohodlnejšie, hlavne pre extrémne a "jednorázové akcie", bolo udržať ľudí krajiny v poslušnej akcieschopnosti, k realizácii rozhodnutí vládnúcej skupiny, či lobby. Ťažšie u voľných, buržoáznych zriadeniach, boli nezjednotení, vrstvení.
Dnes to vidíme pri všetkých nenásilne organizovaných akciách - spoločnosťou, štátnymi orgánmi, či politickými stranami, o akú účasť na nich ide? - proste biednu. Nielen zo sklamaní, ktoré im doterajšie demokratické orgány pripravili neúčinnosťou ich rozhodnutí, ale ani hromadné vystúpenia za dosiahnutie svojich práv či potrieb neboli úspešné. Neboli dosť hromadné a z biedy... Niektoré masovejšie štrajky boli len živelné a ráno po spánku skončili...
Takto fragmentovaná spoločnosť, či už nejednotou záujmov, voľnosťou tvorby politických strán, ich počtom, náboženstvami od výmyslu sveta, no hlavne demokratickou možnosťou prejavu v akejkoľvek "originálnej podobe", je - nejednotná a temer nezjednotiteľná. To je tiež prejavom účasti na voľbách ale aj iných, dôležitejších akciách pre samotných obyvateľov.
Je to ale tiež výhodou pri potláčaní prejavov voči rozhodnutiam vládnúcej triedy v spoločnosti. A o to v demokracii kapitálu vlastne ide, o fragmentáciu v spoločnosti založenú a podstatou podporujúcu všetko čo zamedzí ľuďom správať sa ako "lavína".
